Bratislava 9. septembra 2021 – Najväčším kameňom úrazu balíka Fit for 55 môže byť zavádzanie nového systému obchodovania s emisiami ETS do sektora budov a cestnej dopravy. Povedal to slovenský poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel (frakcia S&D) na workshope „Fit for 55 a slovenská energetika“, ktorý pripravil v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom.

„Nachádzame sa na križovatke a od terajších rozhodnutí záleží, ako bude vyzerať EÚ v budúcnosti, ako bude odolná aj voči krízam,“ uviedol Hajšel, ktorý ako príklad uviedol súčasnú krízu s komoditami, nárastom cien nerastných surovín a elektriny na burzách.

Náročnosť zeleného prechodu EÚ je podľa neho súčasne komplikovaná covidom a sú aj ďalšími problémami, akými sú ústup USA zo svetovej politiky či hrozba klimatickej migrácie z Afriky a Ázie.

„Najväčším kameňom úrazu balíka Fit for 55 môže byť zavádzanie nového systému ETS do sektora budov a cestnej dopravy,“ tvrdí europoslanec s tým, že toto rozšírenie obchodovania s CO2 narazilo na veľký odpor aj v samotnom Európskom parlamente v zelenšom, ľavicovom spektre, aj v pravicovom, hoci z iných dôvodov. „Nateraz, ak sa Komisii nepodarí získať poslancov, vyzerá byť návrh, aby sa vytvoril separátny ETS pre cestnú dopravu a budovy, nepriechodný, keďže to môže spôsobiť obrovské sociálne nepokoje. Možno to čo si zažilo Francúzsko so žltými vestami ešte nebolo nič,“ zdôraznil Hajšel. Ak sa to spojí s covidom a cenovým šokom, čo sa týka komodít, stavebných materiálov a energií, „musíme si dávať veľký pozor na to, akou cestou pôjdeme na úrovni EÚ a ako to budú členské štáty na domácej úrovni implementovať v praxi“.

Boj proti energetickej chudobe musí byť podľa Hajšela „veľmi dôležitým prvkom“. Za dôležitú považuje snahu EK o zriadenie klimatického sociálneho fondu, navrhovanú sumu 72 miliárd eur vo fonde však považuje za nízku pre celú Európsku úniu na pokrytie strát, ktoré utrpia domácnosti. Za dôležité preto považuje uskromniť sa a viac platiť, „ak má byť transformácia nie že úspešná, ale aspoň ako tak priechodná a prijateľná pre široké vrstvy ľudí bez vzniku sociálnych nepokojov“.

V súvislosti s kompenzačným fondom tiež upozornil, že napriek tomu, že by mal byť zavádzaný v časovej následnosti s prijímanými opatreniami, vždy môže prichádzať k časovému sklzu, čo môže mať na dosah nielen na domácnosti, ale aj malé podniky a podnikateľský sektor ako taký, ktorý je závislý od cestnej dopravy a využívania fosílnych palív.

V štátoch, ako Slovensko, s oveľa nižšími príjmami domácnosti, bude treba využiť aj iné zdroje domnieva sa Hajšel, napríklad Fond obnovy a kohézne fondy. „Najmä pokiaľ ide o podporu nových technológií, zavádzanie tepelných čerpadiel a slnečných kolektorov v domácnostiach a podobne. Práve prostriedky z klimatického sociálneho fondu, aj keď EK má názor, že by mali ísť primárne na tieto veci, v štátoch ako SR budú bohužiaľ musieť ísť hlavne na priame sociálne kompenzácie pre ľudí, ktorým sa budú ceny za  elektrinu, kúrenie a celkovo za energiu určite zvyšovať,“ povedal poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel na workshope „Fit for 55 a slovenská energetika“.