Bratislava 17. marca 2022 – Zastavenie dovozu ruského zemného plynu a ropy do Európy „zo dňa na deň“ by malo pre Európsku úniu aj Slovensko ťažké následky a vojenské ťaženie Ruska proti Ukrajine by nezastavilo. V rozhovore pre postoj.sk to povedal slovenský minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý si myslí, že nahradiť časť ruského dovozu je možné najmä dodávkami skvapalneného zemného plynu (LNG). Slovenské zásobníky sa podľa neho začnú napĺňať v apríli.
Stopnutie ruských dovozov by podľa Sulíka spôsobilo prudký rast cien, pričom Rusko by aj za menšie množstvo, ktoré by mohlo ďalej exportovať, inkasovalo stovky miliónov dolárov denne. „Hovorím to preto, aby sme si sami nestrelili do kolena a aby sme si boli vedomí aj devastačných následkov pre slovenský priemysel a zároveň by vojna pokračovala. Keď nebude plyn, ktorý by sme nevedeli rýchlo nahradiť, odstavia sa veľké fabriky, naraz máme 600-tisíc ľudí bez práce,“ upozornil minister.
Prípadný návrh na zastavenie ruských dovozov by Slovensko nemalo blokovať, aby sa zachovala jednota EÚ. „Ale platí to len v tom prípade, že budeme vedieť, aká je alternatíva, odkiaľ budeme brať plyn a ropu a v akých množstvách. Ak toto bude jasné a pre nás udržateľné, samozrejme, nebudeme návrh vetovať,“ zdôraznil Sulík s tým, že by muselo ísť o dôveryhodný plán. „Museli by sme vedieť, v akom množstve a za aké ceny bude dostávať ropu, plyn, uhlie,“ doplnil Sulík.
Za jednu z alternatív k ruskému plynu považuje skvapalnený zemný plyn, pričom vníma aj ich riziká. „Vieme dovážať LNG, prvú loď sme už doviezli, ale problém je v tom, že ak bude po ňom dopyt zo všetkých strán, terminál na chorvátskom Krku už nemá takú kapacitu, aby ten dopyt zvládol,“ povedal minister s tým, že dostatočná nemusí byť ani kapacita dovozu z Poľska po spustení slovensko-poľského prepojenia v tomto roku. „Experti musia vyrátať, do akej miery to vieme kompenzovať týmito cestami, lebo sa bavíme o 40 percentách spotreby plynu, ktorý prichádza do EÚ z Ruska. Koľko z toho vedia dodatočne dodať USA či Katar?,“ položil otázku.
Mobilizáciou všetkých dostupných zdrojov vrátane zachovania nemeckých jadrových elektrární v prevádzke by EÚ odpojenie sa od ruských zdrojov mohla zvládnuť, ale ceny by aj tak prudko vzrástli, myslí si Sulík. „Možno to znie v tejto situácii cynicky, ale treba si položiť otázku, či by naši ľudia boli ochotní platiť na čerpacích staniciach tri eurá za naftu alebo krát faktor dva, či krát faktor tri pri vykurovaní plynom. A to všetko s vyhliadkou, že vojna na Ukrajine možno – to treba zdôrazniť, že len možno – by sa skončila trochu skôr,“ skonštatoval minister, ktorý vyjadril aj obavu, že Rusko by časť exportu energií presmerovalo a ich export do Európy by sa nemusel obnoviť ani po skončení vojny.
Sulík vyjadril pochybnosť aj o návrhu Európskej komisie znížiť dodávky z Ruska o dve tretiny do konca roka a pred rokom 2030 celkom vypnúť. „Neviem, či je to schodné, mínus dve tretiny by znamenalo zníženie o 26 percentuálnych bodov, čo je štvrtina celkovej spotreby plynu,“ vyčíslil minister. Vyjadril sa aj k fungovaniu dodávateľského reťazca po prípadnom zastavení ruských dodávok, pokiaľ ide o zásobovanie Slovenska, ktoré by sa ocitlo na konci tohto reťazca.
„Samozrejme, bola by tam zmluvná základňa, tak ako aj my teraz prenechávame množstvá tým krajinám, ktoré idú po nás. V tomto nemám obavu, hoci v krízových časoch sme zažili, že niekedy solidarita prestáva platiť,“ uviedol Sulík, ktorý si myslí, že by to fungovalo, lebo je to extrémne citlivá a sledovaná téma. „Problém by bol skôr v tom, či by sme k nám tie množstvá vedeli technicky dopraviť za porovnateľné ceny, ako sú dnes, pričom tie dnešné sú extrémne vysoké. Ruský plyn stál pred rokom päť eur za megawatthodinu, dnes je to vyše 120, to sú predsa šialené extrémy,“ upozornil minister.
Rusko by podľa neho mohlo viesť vojnu aj po zastavení importu jeho uhľovodíkov do Európy, keďže by časť strát kompenzovalo vysokými cenami surovín. „Ak by sa to celkom stoplo, cena plynu by išla veľmi nahor a Putin by tak za tú menšiu časť exportu dostával na každý kubík viac peňazí. Rusi vedia dodať do Európy aj 340 miliárd kubíkov ročne, ak by sme to zastavili, možno desiatky miliárd kubíkov by vedeli inak predať, ale dostali by za to veľa,“ tvrdí Sulík s tým, že Rusko bude mať priestor na to, aby aj po stopnutí nejako ďalej fungovalo. „Európsky problém je nasledovný: dopyt po energii, najmä po elektrickej, rastie, lenže ponuka energií klesá, pretože sa odstavovali jadrové, uhoľné elektrárne, najnovšie Nord Stream 2, to všetko ženie ceny nahor. Každý jeden obchodník nakúpi veľa, lebo vie, že to predá neskôr s veľkým ziskom, tieto špekulácie ešte viac zvýrazňujú tie extrémne výkyvy nahor,“ povedal minister pre postoj.sk.
Na margo argumentu, že Rusi financujú vedenie vojny z veľkých peňazí, ktoré mu EÚ posiela za energetické dodávky, reagoval: „Len aby nemal Putin aj tak porovnateľne veľa peňazí. Tomuto argumentu rozumiem, len sa obávam, že by nijako neviedol k želanému výsledku. My sa hrdinsky odstrihneme, on bude viesť hroznú vojnu ďalej.“
V prípade scenára výrazného zníženia ruských energonosičov v priebehu piatich rokov, považuje Sulík za alternatívu dodávky LNG z Chorvátska a Poľska. „Ak by iní dodávali z iných terminálov a my by sme mali zakontrahované viac z Chorvátska, čo teraz nevieme, tak by sme sa dostali k zaujímavým objemom. Na to by sme tam museli prečerpať jednu loď týždenne,“ povedal minister, ktorý považuje za možné nahradiť časť ruského plynu a ropy nahradiť do troch až štyroch rokov.
„Päťdesiatpäť tankerov je približne naša ročná spotreba. Ale aj tá sa mení. Keď ide cena hore, tak ľudia viac šetria. To, že sa neminuli zásobníky, nebolo dané ani tak teplejšou zimou, ako nižšou spotrebou. Ľudia sa zľakli, hoci mali tú istú cenu plynu ako v roku 2020,“ ozrejmil Sulík a pripomenul, že bez plynu potrebného na odsírovacie procesy nie je možné vyrobiť ani naftu či benzín.
Na margo plnenia podzemných zásobníkov v prípade stopnutia ruských dodávok poznamenal, že teraz plyn tečie. „Od apríla plníme,“ vyhlásil s tým, že po stopnutí dodávok by sa časť napĺňania dala zabezpečiť tankermi. „Loď, ktorá príde teraz, ide do zásobníkov, nie do spotreby“ povedal minister hospodárstva SR v rozhovore pre postoj.sk.