Viedeň 19. januára 2021 – Rakúsko potrebuje plynové elektrárne ako sieťovú rezervu. Zemný plyn je premosťovacia technológia podporujúca energetický prechod a jeho súčasná infraštruktúra zohrá úlohu aj pri budúcej preprave vodíka. V rozhovore pre Wiener Zeitung to uviedol Michael Strugl, šéf rakúskej energetickej spoločnosti Verbund, ktorá v minulom roku kúpila od OMV väčšinový podiel v spoločnosti Gas Connect Austria, prevádzkovateľovi rakúskej prepravnej siete.

Hoci spoločnosť sa venuje aj rozvoju OZE, Strugl hovorí, že dekarbonizácia a nadobudnutie plynárenskej siete si neodporujú. „Plyn je preklenovacia technológia, ktorá podporuje energetický prechod. Plynové elektrárne, akú Verbund prevádzkuje v Mellachu, potrebujeme ako rezervu siete, zdôraznil Strugl.

Budovanie nových plynových elektrární nie je súčasťou firemnej stratégie, ale plyn je faktorom pri energetickom prechode, skonštatoval šéf Verbundu, ktorý v tejto súvislosti z dlhodobého hľadiska poukázal na úlohu zelených plynov. „Najlepším príkladom je vodík. Odborníci sa zhodujú, že sa rozvinie vodíková ekonomika. A najlacnejšie sa prepraví potrubím. To znamená, že plynárenskú infraštruktúru potrebujeme,“ podčiarkol Strugl s tým, že akvizíciou Gas Connect Austria sa Verbund stal popredným rakúskym hráčom v oblasti infraštruktúry.

Strugl sa pre Wiener Zeitung vyjadril aj k nedávnemu incidentu, pri ktorom hrozil európsky blackout. Pri najhoršom scenári, teda v prípade dlhšieho výpadku mohla mať situácia podľa Strugla dramatický dosah. „Ak by sa to týkalo celého Rakúska, hospodárske škody by predstavovali viac ako miliardu eur,“ odhadol s tým, že išlo o veľký incident v európskom meradle, ktorý Rakúsko pocítilo aj poklesom frekvencie.

Hoci za incident podľa neho neboli zodpovedné OZE a objasňovanie príčin stále pokračuje, Strugl vidí v nástupe OZE isté nástrahy. „Expanzia a integrácia čoraz volatilnejšej produkcie elektriny samozrejme znamená, že stabilizácia siete je čoraz zložitejšia,“ myslí si Strugl, podľa ktorého sa siete preto musia rozširovať súbežne s rozširovaním OZE. „Máme decentralizovanejšie elektrárne, ktoré všetky potrebujú pripojenie k sieti. Predpokladom rozšírenia OZE sú infraštruktúra a skladovacia kapacita,“ upozornil Strugl, ktorý považuje za najdôležitejšiu bezpečnosť dodávok.

V tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť systémov na dlhšie, sezónne skladovanie energie, ktoré by mali pomôcť zvládnuť krátkodobé výkyvy a špičkové záťaže. „Pomocou fotovoltaiky a vetra generujeme príliš veľa v lete a príliš málo v zime. To znamená, že musíme z leta na zimu posunúť asi 10 terawatthodín (TWh),“ priblížil šéf Verbundu.

Vodné zdroje podľa jeho slov pokryjú zhruba tretinu potreby a pri zohľadnení plánov rozširovania zdrojov OZE o 27 TWh by chýbali dve tretiny. „Potrebujeme teda ďalšiu úložnú kapacitu,“ tvrdí Strugl, ktorý upozornil na problémy s topografiou v prípade niektorých vodných zdrojov. „Budeme potrebovať ďalšie technológie, ako napríklad skladovanie plynu,“ myslí si Strugl s tým, že ide o obrovské výzvy, ktoré sa trhu musia vyplatiť. „Politici budú musieť premýšľať o tom, ktoré trhové modely alebo stimuly pre technológie skladovania existujú,“ skonštatoval.

Na margo nástupu OZE tiež vyhlásil, že predpokladom úspechu energetického prechodu je široký sociálny konsenzus, participatívnosť a transparentnosť procesu. Snahu o 100-percentne čistú elektrinu do roku 2030 považuje za veľmi ambicióznu. Viac „čistej“ elektriny môže priniesť zdraženie pre konečného spotrebiteľa. „Logika je veľmi jednoduchá: Ak je rozšírenie OZE dotované, hovorí sa o objeme miliárd eur ročne, potom na konci dňa, samozrejme, musí odberateľ elektriny zaplatiť príslušné dane a príplatky,“ uzavrel Strugl.

Foto: © Verbund / C. Jungwirth