Brusel 7. júla 2020 – Niektoré plynárenské projekty by mali byť financované z Fondu spravodlivého prechodu (JTF). Vyplýva to zo stanoviska poslancov regionálneho výboru Európskeho parlamentu, ktoré prijali veľkou väčšinou (27 za, 7 proti, 8 sa zdržali) v pondelok (6. 7.) Informujú o tom portál euractiv.com a agentúra Reuters.
Zatiaľ čo projekty v oblasti jadrovej energie by podľa poslancov nemali byť oprávnené na financovanie, ich postoj k plynu je zmierlivejší. „Pre regióny, ktoré sú do veľkej miery závislé od ťažby a spaľovania uhlia, lignitu, ropných bridlíc alebo rašeliny, poslanci navrhujú výnimku pre investície do činností týkajúcich sa zemného plynu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Cieľom európskeho Fondu spravodlivého prechodu vo výške 40 miliárd eur má byť podpora 108 uhoľných regiónov so znečisťujúcimi odvetviami pri rekvalifikácii pracovníkov a pri hľadaní nových, nízkouhlíkových pracovných miest. Minulú stredu (1. 7.) sa krajiny EÚ rozhodli vylúčiť fosílne palivá z akejkoľvek podpory v rámci JTF.
Zákonodarcovia regionálneho výboru hlasovali za požiadavku, aby sa na financovanie projektov v oblasti plynu uplatňovali ekologické pravidlá, čo by účinne vylúčilo fosílne palivá. Uviedli však súčasne, že Európska komisia by mohla udeliť výnimky z tohto pravidla a schváliť niektoré plynárenské projekty, ktoré nespĺňajú ekologické kritériá.
„Komisia môže schváliť teritoriálne plány spravodlivého prechodu, ktoré zahŕňajú činnosti (súvisiace so zemný plynom), ak sa považujú za environmentálne udržateľné“ podľa taxonómie zelených financií EÚ „a spĺňajú šesť ďalších kumulatívnych podmienok,“ uviedol výbor.
Minulý týždeň jasná väčšina v priemyselnom výbore EP hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh poľského spravodajcu Jerzyho Buzeka (EĽS), ktorý výslovne vyhlasuje projekty plynu za oprávnené na financovanie.
Dokonca aj vo ekologicky zameranejšom environmentálnom výbore bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh českého spravodajcu Alexandra Vondru (ECR), ktorý podporuje investície do infraštruktúry zemného plynu v prípadoch, keď vytesňuje uhlie, ktoré najviac znečisťuje fosílne palivo.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý 36 hlasmi za, 19 hlasmi proti a podporili ho najmä zákonodarcovia zo stredopravicovej EĽS, konzervatívnej skupiny ECR a krajne pravicových ID. Podporila ju však aj väčšina východoeurópskych poslancov EP z centristického zoskupenia Obnovme Európu a skupina socialistov a demokratov (S&D).
Postoje európskych štruktúr v otázke budúceho financovania plynárenských projektov sú protichodné. Šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans minulý mesiac uviedol, že hoci sú projekty fosílnych palív teoreticky vylúčené z financovania EÚ, zemný plyn bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri nahrádzaní uhlia a zároveň bude pomáhať budovať vodíkovú infraštruktúru s čo najmenšími nákladmi. „V niektorých sektoroch bude využitie plynu potrebné na prechode z uhlia na trvalo udržateľnú energiu,“ povedal.
Francúzsky centristický poslanec EP Pascal Canfin, ktorý predsedá Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu, pripustil, že otázka financovania plynu ešte nebola vyriešená. „V súčasnosti nemá v EP väčšinu pozícia bezpodmienečného začlenenia plynu do Fondu spravodlivého prechodu, ani pozícia jeho vylúčenia bez výnimiek,“ povedal pre euractiv. com s tým, že treba nájsť „tretiu cestu“.
Naopak, najmä zelení poslanci považujú akékoľvek financovanie plynárenských projektov za „miliardový hrob“ a varujú pred ním. Tvrdia, že dekády trvajúca životnosť plynárenskej infraštruktúry predstavuje riziko „zablokovania“ Európy vo fosílnych technológiách, ako aj uviaznutých investícií.