Moskva 17. septembra 2023 – Ruské plány na vybudovanie plynárenského uzla v Turecku, ktorý by mal sčasti nahradiť stratené predaje zemného plynu do Európy, čelia oneskoreniam spôsobeným nezhodami o dôležitých aspektoch projektu, napríklad o tom, kto by ho mal viesť, alebo, či je potrebná ďalšia obchodná platforma. Pre agentúru Reuters to uviedli zdroje oboznámené so situáciou.

Ruský prezident Vladimir Putin navrhol myšlienku tureckého plynárenského hubu v októbri 2022, krátko po tom, ako doposiaľ nevyšetrené výbuchy poškodili podmorské plynovody Nord Stream 1 a 2. Turecko označil za najspoľahlivejšiu trasu pre dodávky plynu do Európskej únie.

Podľa vtedajších Putinov vyjadrení by hub mohli vybudovať obe krajiny spoločne. „Je pre nás jednoduchšie spolupracovať s Tureckom. Prezident Erdogan drží slovo… a je pre nás jednoduchšie kontrolovať Čierne more,“ povedal Putin, podľa ktorého predstavuje plynárenský hub v Turecku „celkom realistický projekt“. „Dokážeme to urobiť pomerne rýchlo a bude dosť ľudí, ktorí budú chcieť uzavrieť zmluvu,“ dodal s tým, že v Európe sa nájde veľa zákazníkov, ktorí budú mať záujem.

Po počiatočnej rezervovanej reakcii Turecka jeho prezident Recep Tayyip Erdogan nariadil ministerstvu energetiky, aby začalo pracovať na vybudovaní „medzinárodného distribučného centra“. Krajina plánovala aj medzinárodnú konferenciu na túto tému, po ničivom zemetrasení z februára tohto roku ju však odložila.

Práve v súvislosti s prírodnou katastrofou sa prvýkrát objavili správy o oneskorení projektu. V marci sa v tomto duchu vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Je jasné, že ide o dosť komplikovanú prácu, je to zložitý projekt, ktorý sa, žiaľ, nedá realizovať bez časových posunov, bez technických či iných problémov,“ povedal Peskov. „Takéto situácie sú v súvislosti s tureckým uzlom nevyhnutné,“ dodal s tým, že Rusko bude pokračovať v spolupráci s tureckými partnermi.

Spory o manažment a novú obchodnú platformu

Aktuálne zdroj oboznámený so situáciou pre agentúru Reuters uviedol, že plán plynárenského uzla čelí oneskoreniam, pretože Moskva a Ankara sa sporia o kontrolu nad projektom. „Sú tu manažérske problémy, sporia sa o to, kto by mal hub manažovať,“ uviedol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.

Aj podľa ďalšieho zdroja, ktorý je blízky Kremľom kontrolovanému plynárenskému gigantu Gazprom existuje „problém“ v otázke manažmentu. Gazprom a turecké ministerstvo energetiky na žiadosti o komentár nereagovali.?

Ďalším bodom, v ktorom Rusko a Turecko aktuálne prezentujú odlišné názory, je vytvorenie novej obchodnej platformy. Už pri predstavovaní plánu v októbri 2022 Putin vyhlásil, že uzol by mal byť „platformou nielen pre dodávky, ale aj pre určovanie ceny“ s tým, že vysoké ceny plynu by obe strany mohli „ľahko regulovať na normálnej trhovej úrovni bez akéhokoľvek politického podtextu“.

V júli 2023 zopakoval, že plynárenský uzol je stále na programe a Rusko chce zriadiť elektronickú platformu na predaj plynu v Turecku. Na stretnutí s Erdoganom 4. septembra, keď uviedol, že Gazprom predložil cestovnú mapu uzla tureckej energetickej spoločnosti BOTAS, Putin doplnil, že medzi diskutované otázky podľa neho patrí vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, vypracovanie právneho rámca a „schémy obchodovania a transféru nakúpeného plynu“.

Minister energetiky Alparslan Bayraktar však v piatok (15. 9.) podľa agentúry TASR povedal, že krajina už má dobre fungujúcu platformu pre obchodovanie s plynom. „Máme veľmi dobre fungujúcu energetickú burzu, ako aj burzu plynu,“ uviedol minister. „Potrebujeme ďalšiu obchodnú platformu? Môžeme ju mať, žiadny problém. Našim ruským kolegom však navrhujeme, aby analyzovali dnešnú mocenskú výmenu,“ dodal.

Turecká agenda

Moskva v súčasnosti dodáva plyn do Turecka prostredníctvom plynovodov Blue Stream a TurkStream cez Čierne more. Plyn cez TurkStream smeruje aj na ďalší export do južnej a východnej Európy vrátane Maďarska, Grécka, Bosny a Hercegoviny, Rumunska a Srbska.

Rusko vníma uzol ako prostriedok na presmerovanie svojho vývozu plynu, keď európske krajiny prudko obmedzili nákup. Dúfa, že časť plynu predá cez Turecko krajinám, ktoré by neboli ochotné nakupovať priamo od Ruska, tvrdí Reuters. Naopak, niektoré západoeurópske krajiny sa obávajú práve toho, že turecký plynárenský uzol by mohol Moskve umožniť maskovať export zmiešaním svojho plynu s plynom z iných zdrojov.

Turecko je členom NATO, ale má s Ruskom dobré vzťahy, aj keď v nich dochádza k napätiam, ako napríklad v otázke vojny na Ukrajine, ktorej Ankara dodáva zbrane či júlového rozhodnutia Ruska odstúpiť od dohody sprostredkovanej Tureckom, ktorá Ukrajine umožnila vyvážať obilie cez Čierne more.

Turecko v súčasnosti dováža takmer všetok svoj plyn a má rozsiahlu infraštruktúru na dovoz skvapalneného zemného plynu. Ankara verí, že môže využiť svoje existujúce a nové obchodné vzťahy, aby sa stala plynárenským uzlom.

Krajina presadzuje svoju vlastnú agendu v oblasti exportu plynu. BOTAS v auguste uzavrel dohodu s maďarským MVM o predaji približne 300 miliónov kubických metrov (mil. m3) plynu. Išlo o prvý prípad, keď sa Turecko dohodlo na vývoze paliva s nesusediacou krajinou, čo môže naznačovať jeho ochotu posilniť bezpečnosť európskych dodávok energie.

Turecko uviedlo, že do navrhovaného uzla by bolo možné zahrnúť aj Transanatólsky plynovod (TANAP), ktorý privádza azerbajdžanský zemný plyn k tureckým hraniciam.

Rusko dodáva potrubný plyn do Európy najmä cez Ukrajinu, aktuálne v objeme viac ako 40 miliónov metrov kubických denne, čo je menej ako polovica množstva, ktoré touto cestou posielalo do Európskej únie pred konfliktom na Ukrajine.

Kremeľ opakovane vyhlasoval, že plynovod TurkStream nemôže nahradiť kapacitu poškodeného Nord Streamu. V auguste dodal Gazprom do Európskej únie cez Ukrajinu a TurkStream približne 2,84 miliardy m3 plynu, z čoho 1,54 miliardy m3 prepravil cez Turecko a 1,3 miliardy m3 cez Ukrajinu.

V roku 2022 sa celkový vývoz plynu z Ruska z plynovodu znížil takmer o polovicu na 100,9 miliardy m3, čo je postsovietske minimum.

Mnohé krajiny sa zaviazali ukončiť alebo obmedziť dovoz ropy a plynu z Ruska, aby obmedzili príjmy Moskvy. EÚ v marci uviedla, že do roka zníži dovoz plynu z Ruska o dve tretiny. Spojené kráľovstvo, ktoré z Ruska dovážalo len malé objemy, import úplne zastavilo.

V súvislosti s deklarovanými snahami EÚ stojí za zmienku, že hoci podiel ruského potrubného plynu na európskom trhu výrazne klesol, dovoz jeho LNG na tento trh medziročne vzrástol o 40 % a Rusko je po USA a Katare tretím najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do EÚ.