Moskva 25. januára 2021 – Ruské plavidlo na kladenie potrubí Fortuna začalo v nedeľu (24. 1.) pracovať na stavenisku plynovodu Nord Stream 2 v dánskych vodách napriek sankciám, ktoré na loď a jej majiteľa spoločnosť KVT-Rus 19. januára uvalili Spojené štáty. Informovali o tom agentúry Bloomberg a Reuters.

„Práce vykonávané v dánskej výlučnej hospodárskej zóne sa vykonávajú v súlade s príslušnými povoleniami a predchádzajú samotnej výstavbe plynovodu, uviedla pre Bloomberg hovorkyňa konzorcia Nord Stream 2 AG. „Dánske úrady povolili prípravné práce a testy pred začiatkom prác na stavbe potrubí,“ dodala.

Vyhlásenie prichádza len pár dní po tom, čo americké ministerstvo zahraničia uvalilo sankcie na Fortunu a jej predpokladaného vlastníka, ruskú spoločnosť KVT-Rus, s cieľom zastaviť výstavbu plynovodu z Ruska do Nemecka cez Baltské more.

Práce v dánskych vodách sa mali začať už 15. januára, ich štart bol však odložený s tým, že nový termín konzorcium ohlási do konca januára alebo vo februári. Dánske úrady ich povolili už v decembri minulého roka a uviedli, že práce bude vykonávať plavidlo Fortuna, ktorému budú pomáhať stavebné plavidlá Baltic Explorer a Murman spolu s ďalšími zásobovacími plavidlami.

Harmonogram konzorcia ráta s dokončením jednej z rúr dvojitého potrubí plynovodu do konca júna. Spoločnosť Gazprom, ktorá konzorcium vedie, považuje podľa minulotýždňového prospektu dlhopisov výstavbu plynovodu za jednu zo svojich investičných priorít pre tento rok, napriek sankciám zo strany USA, ktoré už spôsobili odchod viacerých významných spoločností z projektu.

V poslednom období sak nim podľa Bloomberg zaradili poisťovacia spoločnosť Zurich Insurance Group AG, nemecká inžinierska spoločnosť Bilfinger SE, nórska certifikačná spoločnosť Det Norske Veritas Holding AS a dánska strojárska firma Ramboll.

Minulý týždeň priniesol viacero udalostí súvisiacich s projektom NS2. Okrem spomínaného uvalenia sankcií na Fortunu a jej majiteľa sa k plynovodu vymedzil nový americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. „Som odhodlaný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som zabránil dokončeniu plynovodu,“ vyhlásil podľa politico.eu a dodal, že prezident Biden „použije každý nástroj, ktorý má k dispozícii, na presvedčenie našich priateľov a partnerov vrátane Nemecka, aby s projektom nepokračovali.“

Za projekt sa opäť postavila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá chce o ňom s Bidenovou administratívou hovoriť. „Samozrejme, budeme o Nord Streame 2 diskutovať s novou americkou administratívou, pretože na projekt sa v USA pozerajú kriticky, a to naprieč politickým spektrom, rovnako kriticky ho vnímajú aj v niektorých častiach Európy,“ uviedla kancelárka, ktorá vyjadrila nesúhlas so sankciami proti Fortune. „Považujem tieto extrateritoriálne sankcie za opatrenie, ktoré z môjho pohľadu nie je v poriadku,“ povedala.

Jej postoj k plynovodu zásadne neovplyvnilo ani zatknutie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného po návrate do Ruska. „Môj základný postoj sa zatiaľ nezmenil natoľko, aby som vyhlásila, že tento projekt by nemal existovať,“ skonštatovala kancelárka.

Naopak, Európsky parlament podporil rezolúciu požadujúcu zastavenie prác na finalizácii plynovodu NS2 práve v reakcii na Navaľného zatknutie. „Európsky parlament … vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby kriticky prehodnotili spoluprácu s Ruskom v rámci rôznych platforiem zahraničnej politiky a na projektoch, ako je Nord Stream 2, ktorých dokončenie musí EÚ okamžite zastaviť,“ píše sa v uznesení EP.

Práce na plynovode prerušili takmer na rok americké sankcie z decembra 2019. Minulý mesiac boli na krátky čas obnovené práce na 2,6 km dlhom úseku v nemeckých vodách.

Plynovod NS2 má zdvojnásobiť kapacitu existujúceho podmorského plynovodu Nord Stream z Ruska do Nemecka na 110 miliárd m3 ročne, čo zodpovedá viac ako polovici celkového vývozu ruského plynovodu do Európy.

Na jeho výstavbe sa podieľa konzorcium pod vedením ruského Gazpromu. Jeho členmi sú aj nemecké spoločnosti Uniper, Wintershall Dea, anglicko-holandský Shell, rakúska OMV a francúzska energetická spoločnosť Engie.

Foto: Oliver Denzer/Reuters