Bratislava 6. októbra 2020 – Zemný plyn je najrozšírenejším palivom v globálnom energetickom mixe a predstavuje najefektívnejšie prechodné palivo k čistej energii. Aby sa v individuálnom vykurovaní na Slovensku ďalej presadzoval a prispel k zlepšeniu ovzdušia, sú potrebné motivačné aj sankčné pravidlá. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Bratislave to povedal generálny riaditeľ Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš.

Na Slovensku si podľa jeho údajov 3,6 mil. ľudí vyrába teplo individuálne. „Ako je možné, že tam, kde je infraštruktúra plynu, je obec alebo dolina ´začmudená´, lebo kúri tým, čo je po ruke, surovým drevom, odpadom alebo lacným prachom z českých baní?“ spýtal sa. „Prvou príčinou je, že plyn je drahší, ako všetko ostatné, čo sú ľudia schopní spáliť. Druhou, že ľudia, ktorí kúria všetkým iným, nemusia dodržiavať žiadne enviro pravidlá ako centrálne zdroje,“ uviedol Janiš, podľa ktorého je na zmenu stavu potrebná politická odvaha.

„Nastaviť jednak motivačné pravidlá, ale aj sankčné pravidlá tak, aby sa plynom, tam kde je vybudovaná infraštruktúra, oplatilo kúriť,“ zdôraznil Janiš s tým, že ak sa takéto pravidlá neprijmú, smogové doliny sa nepodarí vytesniť. Za ekonomický a environmentálny nezmysel považuje využívanie plynu „na varenie vody na kávu“ či ako rezervy, keďže plynárenskú infraštruktúru je potrebné udržiavať bez ohľadu na spotrebu plynu.

Ako inšpiráciu ponúkol zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý ukladá vlastníkovi pozemku alebo stavby so žumpou povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu s cieľom ochraňovať podzemné vody. „Ochraňovať ovzdušie je to isté ako ochrana vôd,“ poznamenal.

Šéf teplárov sa vyjadril  aj k 4. fáze obchodovania e emisnými povolenkami, ktorej výsledkom od roku 2018 je rast cien kvót z 5-7 € za tonu CO2 na 25 až 28 €/t/CO2. „Pre nás, ktorí robíme teplo a elektrinu z plynu alebo z uhlia, je to nárast o 4,50 až 10 € za MWh,“ skonštatoval s tým, že každý zdroj nad 20 MW, ktorý bude môcť, z EÚ ETS unikne, teda odíde z ekologických a nízkouhlíkových systémov CZT, kde sa za uhlík platí, do systému individuálneho vykurovania, kde sa zaň neplatí. Výsledkom bude viac emisií v ovzduší.

Janiš navyše vyjadril pochybnosť, či peniaze za kvóty skončia v nových technológiách a investíciách v energetike a priemysle, ako to bolo zamýšľané.

Pravidlá sú podľa Janiša nastavené tak, že „uhlík sa stal výnosným finančným inštrumentom, ale rozhodne nie pre energetiku, ale pre špekulantov“. Hoci je uhlík na burze, množstvo povoleniek  určuje Brusel. „Nedá sa predpokladať, ako to pôjde hore, nedá sa nič naplánovať  a pri našich zdrojoch a paroplynových cykloch je to obrovská neznáma pri akomkoľvek pláne,“ dodal. Ak by sa cena povoleniek v budúcnosti dostala až na projektovaných 90 eur, tak zdrojov pod 20 MW bude pribúdať a zdrojov nad 20 MW v slovenskom teplárenstve možno nezostane nič, keďže spotrebiteľ to neunesie, myslí si.

Aby sa dosiahli aktuálne ekologické ciele EÚ, ku ktorým sa SR v Národnom integrovanom energetickom balíku, treba v teplárenstve robiť opatrenia, medzi ktoré patrí úspora na strane spotreby, najmä v budovách verejnej správy. Druhým opatrením je ešte väčšie využívanie teplárenskej infraštruktúry aj vzhľadom na európsku smernicu, ktorá žiada každoročne zvyšovať podiel OZE o 1 %. „My dokážeme do našich systémov dostať sťahovať geotermálnu vodu, odpadové teplo z priemyslu, teplo zo spaľovní,“ vymenoval Janiš s tým, že ďalšími zdrojmi sú kogenerácia, biomasa, tepelné čerpadlá, biometán či solár.

Medzi ďalšie opatrenia patria napríklad rekonštrukcia a modernizácia rozvodov, zmena palivovej základne, implementácia OZE cez teplárenskú infraštruktúru, odstránenie diskriminácie medzi spotrebiteľom tepla z CZT a z individuálneho vykurovania či zabránenie prijatiu pripravovanej novely zákona o tepelnej energetike a stabilita finančnej podpory.

„Záver č.1, či sa to politológom v Bruseli páči alebo nie, plyn je, a dlhé roky ešte bude najrozšírenejším palivom v mixe. Je to najefektívnejšie prechodné palivo k čistým energiám, či už to bude vodík alebo niečo iné,“ uviedol Janiš.

SZVT a jeho členovia budú pokračovať v investovaní aj v inováciách, aby ich siete boli čo najviac inteligentné a aby boli schopní v čo najväčšej miere používať OZE, odpadové teplo a boli pripravení na prechod palivového mixu na čo najmenej uhlíkové a čo najmenej špinavé teplo, uzavrel Janiš, podľa ktorého chcú teplári udržiavať dialóg s tými, ktorí majú vplyv na to, ako to bude vyzerať, na všetkých úrovniach až po bruselskú, lebo cieľom je pre spotrebiteľov zabezpečiť nielen komfort, bezpečnosť,ale najmä čisté ovzdušie.