Bratislava 19. marca 2021 – Slovenské plynárenstvo oslavuje 165 rokov od spustenia prvých plynových lámp v uliciach Bratislavy, vtedajšieho Prešporku, ktorý sa tým zaradil medzi najvyspelejšie mestá Európy vedľa Londýna, Paríža, Viedne, Prahy. Nadväzujúc na tradíciu, tvorí plynárenstvo dôležitú súčasť slovenského hospodárstva a je pripravené podieľať sa na výzvach, ktoré čakajú slovenské hospodárstvo v budúcnosti. Aj toto posolstvo zaznelo pri príležitosti Dňa plynárov v priestoroch Slovenského plynárenského múzea v Bratislave.
„Za 165 rokov absolvovalo slovenské plynárenstvo veľmi úspešný kus cesty. Impozantná je celá slovenská plynárenská infraštruktúra, ktorá dokáže prepraviť cez naše územie 60 miliárd m3 plynu a spoločnosť Eustream je v tranzite plynu lídrom aj v európskom meradle. Pokiaľ ide o uskladňovanie, spoločnosť NAFTA je šiestym najväčším skladovateľom zemného plynu v Európskej únii,“ uviedol vo svojom príhovore prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Tomáš Malatinský, ktorý tiež pripomenul, že slovenská distribučná infraštruktúra je po holandskej najhustejšia v EÚ a až 94 % slovenskej populácie má možnosť pripojiť sa na zemný plyn.
„Štyri najväčšie plynárenské spoločnosti patria dlhodobo k najziskovejším spoločnostiam na Slovensku a medzi lídrov slovenskej ekonomiky s nezanedbateľným príspevkom do štátneho rozpočtu SR,“ vyzdvihol prezident SPNZ, ktorý zároveň upozornil, že rovnako ako v EÚ tvorí zemný plyn aj na Slovensku 24 % energetického mixu.
Preto je podľa neho potrebné brániť túto pozíciu a je veľmi dôležité mať správne vyváženie medzi ochranou životného prostredia a dosiahnuteľnou realitou. „Využime naše postavenie a robme politiky tak, aby sme našu plynárenskú infraštruktúru vedeli presadzovať aj do budúcna,“ zdôraznil Malatinský.
Zároveň sa vyjadril k nastupujúcim trendom v odvetví. „V súčasnosti stojíme na prahu tretej plynárenskej revolúcie, keď sú predmetom nášho záujmu obnoviteľné plyny: bioplyn, biometán, bioCNG, bioLNG, syntetický metán i zmes zemného plynu s vodíkom,“ ozrejmil prezident SPNZ s tým, že minister hospodárstva SR Richard Sulík sa v poslednom roku zasadzoval, aby vodík na Slovensku dostal svoje miesto, a aby sa ho podarilo presadiť medzi komodity a médiá, ktoré by boli súčasťou spomínanej tretej plynárenskej revolúcie.
„Vodík je budúcnosťou aj pre slovenské plynárenstvo, lebo pri jeho spaľovaní, na rozdiel od plynu alebo ropy, ostáva len čistá voda. To je veľmi dôležité nielen kvôli Európskej únii, ale aj preto, že chceme žiť v čistej krajine s čistými riekami a ovzduším. Práve zemný plyn spolu s vodíkom k tomu vie výrazne prispieť,“ povedal vo svojom príhovore minister Sulík, ktorý zdôraznil význam slovenskej distribučnej siete, jej ďalšieho budovania, ako aj primiešavania vodíka do nej.
Zároveň ocenil, že spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel sa v budúcnosti plánuje zamerať aj na, vodík, bioplyny či syntetické plyny.
„Začiatok plynárenstva v roku 1856 bol postavený na svietiplyne, ktorý obsahuje medzi 40 – 50 % vodíka. Vodík sa nám akoby vracia na stôl v podobe relatívne mohutnej podpory a úvah o energetickej budúcnosti v súvislosti s uhlíkovou neutralitou, lepším životným prostredím, a to je téma, od ktorej ani SPP nebude v budúcnosti dávať ruky nabok,“ povedal vo svojom príhovore predseda predstavenstva SPP Milan Urban.
Pripomenul, že spoločnosť je aktívna aj na poli mobility a okrem existujúcich plniacich CNG staníc chce vstúpiť aj na trh ťažkej dopravy. Plánuje otvoriť na Slovensku prvú plniacu stanicu na LNG a prispieť tak k zlepšovaniu kvality ovzdušia.
Predseda predstavenstva SPP poukázal na fakt, že éra svietiplynu trvala 121 rokov, zatiaľ čo etapa zemného plynu približne 70 rokov. „Na tom vidíme, že inovačný cyklus sa skracuje,“ skonštatoval s tým, že SPP chce byť súčasťou energetickej budúcnosti Slovenska, a preto sa bude venovať aj inováciám v oblasti vodíkových technológií, bioplynu, syntetických plynov spolu so zachytávaním uhlíka.
Za nevyhnutné pri tom považuje, aby podpora zo strany EÚ či štátu smerovala do všetkých konceptov, ktoré zvedú súťaž o úspech pre budúcnosť. „Myslím si, že plynárenstvo jej má čo ponúknuť a zelená budúcnosť je v mojich očiach určite spojená aj s plynom,“ uzavrel predseda predstavenstva SPP Milan Urban.
Spolu s ministrom hospodárstva SR Richardom Sulíkom na záver podujatia pri príležitosti Dňa plynárov tradične zapálili dve plynové lampy.