Bratislava 28. apríla 2023 – Slovensko počas zimnej vykurovacej sezóny znížilo spotrebu zemného plynu o takmer 18% v porovnaní s päťročným priemerom. Vyplýva to z údajov Slovenského plynárenského dispečingu. „K zníženiu spotreby zemného plynu prispeli dva hlavné faktory. Teplejšie počasie o takmer jeden stupeň v porovnaní s päťročným priemerom prispelo k zníženiu takmer tretinou. Väčší vplyv, až 70 percent, však mali úspory spotreby alebo zníženie výroby,“ konštatoval prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislav Ňukovič.
K zníženiu spotreby prispeli aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 % dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla. Vlani sa na Slovensku predalo viac než 35 tisíc nízkoemisných plynových kondenzačných kotlov, čo predstavuje mierny pokles oproti roku 2021 (38,5 tis.). Spôsobil ho najmä extrémne vysoký dopyt po kotloch v roku 2021 po odznení pandémie COVID-19. „Zemný plyn si drží stále vysoký podiel a obľubu medzi obyvateľstvom kvôli vyváženému mixu nákladovej efektívnosti, komfortu a nízkoemisnému profilu, ktorý má priaznivý vplyv na zlepšovanie kvality ovzdušia. V dlhodobejšom horizonte je pritom slovenská plynárenská infraštruktúra pomerne jednoducho prispôsobiteľná na dopravu obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka,“ upozornil Ňukovič.
Dobrou správou v tomto kontexte môže byť cenový vývoj. Počas zimy pre teplejšie počasie, vysoký stav zásob, dostatok dodávok zemného plynu, najmä vo forme LNG, cena zemného plynu na spotovom trhu klesla pod 50 eur/MWh. Tento trend by sa mal udržať aj v najbližších rokoch, pričom kontrakty na roky 2026 a 2027 sa momentálne pohybujú pod 35 eur/MWh. Na priaznivý cenový vývoj má vplyv aj vysoký stav zásob zemného plynu. V Európe je na úrovni viac ako 58%. Slovenské podzemné zásobníky zemného plynu sú po zime naplnené na 60%. Vzhľadom na to, že ich celkový objem 3,4 mld metrov kubických zodpovedá 70% ročnej spotreby, Slovensko je vo veľmi priaznivej situácii aj pred ďalšou zimou.
Európa sa navyše počas zimnej sezóny stala takmer úplne nezávislou od dodávok zemného plynu z Ruska. Kým ich priemer za roky 2018-22 bol 31% podielu na trhu, v súčasnosti je to už len 7%. Najviac plynu prúdi do Európy prostredníctvom dodávateľov LNG, ide až o každý štvrtý kubík. „Súvisí to aj s posilnením infraštruktúry na prijímanie LNG. Kým vlani mala Európa 21 LNG terminálov s celkovou kapacitou 160 miliárd metrov kubických, za rok 2022 sa tento objem zvýšil o takmer 30 miliárd kubíkov,“ konštatuje Ňukovič.
Z pohľadu Slovenska došlo k posilneniu diverzifikácie zdrojov a trás zemného plynu. Prostredníctvom uzavretých zmlúv spoločnosťou SPP, môže Slovensko doviezť až dve tretiny svojej spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Ide dovoz LNG z USA, Kataru a o kontrakt na dovoz nórskeho plynu. Z hľadiska diverzifikácie trás bol najdôležitejším plynárenským projektom v SR v roku 2022 dokončenie nového prepojovacieho plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom, ktorý má celkovú dĺžku 164 km s priemerom DN 1000. Väčšina novej infraštruktúry (103 km) sa nachádza na Slovensku. Jeho kapacita v smere na Slovensko je 5,1 mld. m3, čo by mohlo pokryť celoročnú spotrebu plynu v SR. „Poľsko vďaka novému prepojeniu získava infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu nachádzajúcim sa v krajinách južnej Európy, severnej Afriky a na Kaukaze. Na druhej strane Slovensko získava prístup k plynu z Baltic Pipe (nórsky šelf), terminálu LNG vo Świnoujście a terminálu LNG v Klaipede. To môže možnosti Slovenska v oblasti dovozu LNG značne rozšíriť, nakoľko doterajšie dodávky LNG na Slovensku sa realizovali predovšetkým z južných smerov,“ dodal Ňukovič.