Bratislava 7. júna 2019 – Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) víta výsledky oficiálnej návštevy premiéra Petra Pellegriniho v Ruskej federácii a ubezpečenie z úst predsedu vlády Dmitrija Medvedeva, že Slovenská republika (SR) môže aj naďalej rátať s Ruskom ako so spoľahlivým dodávateľom energetických surovín.
Tieto garancie sú dobrou správou pre slovenské plynárenstvo a produkciu energií v SR, na ktorej sa zemný plyn podieľa približne jednou štvrtinou. Tranzitný plynovod prevádzkovaný spoločnosťou Eustream tvorí v súčasnosti približne tretinu celkových dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ. Z hľadiska energetickej bezpečnosti ide z pohľadu SR o hlavný, no nie jediný zdroj dodávok tohto energonosiča. Plynárenská mapa sa na Slovensku za posledné desaťročie výrazne skvalitnila. Umožňuje, aby sa na Slovensko dostal plyn aj z iných ako ruských zdrojov. O takomto scenári mohla slovenská energetika počas krízy dodávok v zime 2009 len snívať.
Spoločnosti Eustream a NAFTA začali v posledných rokoch viacero strategických infraštruktúrnych projektov. Nová kompresorová stanica v Lakšárskej Novej Vsi umožní prepravu väčších objemov plynu z Česka a zo západnej Európy. Buduje sa poľsko-slovenské plynovodné prepojenie, ktoré prinesie na Slovensko možnosť dovážať aj plyn z LNG terminálu Świnojuście. Okrem nórskeho, či katarského ním môže byť aj americký bridlicový plyn, ktorého dovoz do EÚ slávnostne odštartoval v americkom termináli Hackberry viceprezident Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Od roku 2015 je v prevádzke plynovodné prepojenie s maďarskou sústavou, kde je možnosť využiť dodávky LNG z chorvátskeho terminálu Omišalj.
Spoločnosť NAFTA rozšírila kapacity zásobníkov zemného plynu natoľko, že celkovou uskladňovacou kapacitou v pomere k celkovej spotrebe krajiny sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v Európe. Krajine to poskytuje bezpečnosť a istotu pri akomkoľvek scenári výpadku dodávok a plynovodnej sústave potrebnú flexibilitu. Začiatkom tohto roka NAFTA ukončila akvizíciu 3 podzemných zásobníkov plynu v Nemecku s kapacitou 1,8 mld. kubických metrov.
Pokračovanie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu a Slovensku je dobrou správou aj pre EÚ. Spotreba plynu v EÚ rastie. Ťahúňom je najmä Nemecko, ktoré vyraďuje jadrové a uhoľné elektrárne z prevádzky. Nahradí ich najmä produkcia elektrickej energie z plynových elektrární. Vzhľadom na to, že plynovod Nord Stream 2 sa dostane do prevádzky najskôr koncom roku 2020, výpadok ukrajinskej plynovodnej vetvy na začiatku roku 2020 by bol pre EÚ vážnym problémom. Zároveň je to argument pre Brusel, že aj po sprevádzkovaní Nord Streamu 2, má tranzit plynu cez Ukrajinu strategický význam pre diverzifikáciu trás a bezpečnosť dodávok energetických surovín.
Slovensko si vďaka nemu obháji pozíciu plynárenskej križovatky v strednej Európe a jednej z najdôležitejších tranzitných krajín. Aj vďaka príjmom z tranzitu v hodnote stoviek miliónov eur ročne, môže financovať premenu svojej ekonomiku na nízkouhlíkovú a energeticky efektívnu.