Bratislava 25. mája 2023 – Spor o zákaz plynových a olejových kotlov v Nemecku, kde vykurovanie plynom a olejom využíva viac ako 40 miliónov domácností, ohrozuje existenciu tamojšej vládnej koalície. Okrem opozičných kresťanských demokratov sú najhlasnejšími odporcami zákona vládni liberáli z FDP. V hre je aj odklad príslušného zákona, ktorý predložila vláda v apríli. Téme sa venoval týždenník Trend.

Nemecko si pod vplyvom účasti Zelených vo vláde stanovila extrémne ambiciózne uhlíkové ciele s výhľadom znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 40 percent a do roku 2045 na nulu. Pre dosiahnutie tohto cieľa musí krajina výrazne znížiť aj emisie z vykurovania budov. Strana Zelených v osobe ministra hospodárstva Roberta Habecka preto navrhla zákon, podľa ktorého by novoinštalované vykurovacie systémy minimálne zo 65 % využívať obnoviteľné zdroje. V praxi by to znamenalo kompletný zákaz nových plynových kotlov, konštatuje trend.sk.

Pripomenul, že približne polovica, alebo vyše 40 miliónov nemeckých domácností, využíva vykurovanie plynom alebo inou ropnou alternatívou. Vláda miesto nich odporúča prechod na tepelné čerpadlá, solárne panely či iné zelenšie zdroje. Problém však je, že tepelné čerpadlá nie sú pre väčšinu domácností riešením. Efektívne dokážu fungovať iba v dobre izolovaných domoch. Zmena systému vykurovania z plynových kotlov na tepelné čerpadlá v starších domoch výrazne zvýši spotrebu elektriny, a tak aj náklady na vykurovanie, nehovoriac o výdavkoch spojených s ich nákupom a inštaláciou, poznamenal trend.sk.

Vysoké náklady, najmä pre chudobnejšie rodiny, by nemecká vláda chcela kompenzovať dotáciami, ktoré by až do roku 2028 mali predstavovať viac ako deväť miliárd eur ročne. Investície v tisícoch eur by však museli vynaložiť aj domácnosti z vlastných vreciek, čo je jeden z dôvodov, prečo až 78 percent Nemcov plány na zákaz nových plynových kotlov, násobne lacnejších ako tepelné čerpadlá, odmieta, uviedol trend.sk. Prieskum agentúry Forsa tiež ukázal, že približne 62 % opýtaných očakáva zvýšenie účtov za kúrenie po prechode na obnoviteľné zdroje.

Hoci slobodní demokrati (FDP) sa v marci so svojimi koaličnými partnermi, sociálnymi demokratmi a Zelenými, na návrhu zákazu plynových a olejových kotlov dohodli, dištancovali sa od neho takmer ihneď po schválení vládou (19. 4.). Navyše sa rozhodli, že zákazu plynových kotlov zabránia a neposunú ho ani do prvého čítania v parlamente. Nazvali ho atómovou bombou, nielen pre zvýšenie nákladov pre chudobných, ale aj pre technickú nemožnosť zákon implementovať a vysoké náklady s ním súvisiace, píše trend.sk s tým, že ak by sa mal plán realizovať, Nemecko by potrebovalo ďalších 60-tisíc technikov. Pri nesplnení požiadaviek zákona pritom hrozia pokuty od päť do 50-tisíc eur.

Razantne sa proti zákonu stavajú aj opoziční kresťanskí demokrati aktuálne dominujúci politickým preferenciám. K odporcom patrí aj nemecké združenie vlastníkov nehnuteľností „Haus & Grund“. Nemecko je na rozdiel od iných štátov EÚ rajom prenajímateľov, keďže viac ako 50 % obyvateľov si bývanie prenajíma.

Vyhliadka na zákaz kotlov vyvolala medzi jeho členmi „čisté zúfalstvo“, uviedol Kai Warnecke, šéf združenia 11. mája v Berlíne.  Na zhromaždení združenia sa zúčastnila aj poslankyňa zelených Christina-Johanne Schröderová, ktorú vypískali, keď sa snažila komunikovať stranícku líniu o zákaze kotlov.

Poslankyňa sa pokúšala vysvetliť, že žiadne vykurovacie telesá nebudú násilne odstraňované a biomasa sa môže inštalovať do existujúcich budov. Majitelia bytov však neboli spokojní a pri svojom postoji môžu počítať s podporou vládnej FDP.

Ako ďalší úder pre zelených sa najväčšia koaličná strana sociálnych demokratov (SPD) dohodla so slobodnými na znížení výdavkov vlády o 20 miliárd eur, pripomína trend.sk.

Dôvodom je snaha pokryť rastúci deficit verejných financií na rok 2024. V pláne je plošné zníženie výdavkov ministerstiev o dve až tri percentá, okrem ministerstva obrany. Hlavnou obeťou znižovania sa pravdepodobne stanú investície do dekarbonizácie, čo ďalej zhorší politickú pozíciu Zelených. Tí nechcú o škrtaní počuť a snažia sa skôr presadiť zvýšenie daní pre bohatých, čo je pre FDP červená čiara, uviedol trend.sk

Úpadok popularity Zelených

Presadzovanie klimatickej agendy v čase, keď voličov trápia rastúce finančné a sociálne náklady s ňou spojené. sa prejavilo aj na poklese preferencií strany. Posledným príkladom klesajúcej popularity boli výsledky volieb v spolkovej krajine Brémy zo 14. mája, v ktorých strana v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2019 získala o tretinu hlasov menej a dostala sa na úroveň 12 %. Hlasovanie tamojších voličov odrážalo pokles podpory strany aj na federálnej úrovni, ktorá sa v prieskumoch verejnej mienky z minuloročných maxím 23 – 24 % zosunula na približne 15 %.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a následnej energetickej kríze, ktorá poznamenala prvý rok vládnutia „semaforovej“ koalície pod vedením sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholtza, získavali Zelení popularitu za výzvy na tvrdý postoj k autoritárskym štátom a presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie. Pomerne mladí vodcovia strany boli tiež vnímaní ako otvorenejší a sympatickejší ako Scholz (64), čo im pomohlo získavať nových voličov.

Tento rok však došlo k zmene a príťažlivosť Zelených sa vytratila, keďže Nemci sa viac zameriavajú na domáce záležitosti a začali zvažovať, koľko bude klimatická politika presadzovaná stranou stáť a aké zmeny životného štýlu si bude vyžadovať. To poslalo časť voličov späť k Scholzovým sociálnym demokratom alebo opozičným konzervatívcom z CDU/CSU.

O správaní elektorátu rozhodovali okrem všeobecných úvah o dosahoch klimatickej politiky aj niektoré konkrétne kroky Zelených. V Brémach podpora pre stranu klesla po tom, ako jej senátorka pre dopravu Maike Schaeferová zrušila takzvané „chlebové tlačidlo“ na parkovacích automatoch, ktoré miestnym obyvateľom umožnilo krátkodobé bezplatné parkovanie, umožňujúce nákup v pekárňach alebo iných obchodoch. Išlo o súčasť širšej kampane Zelených na podporu využívania verejnej dopravy, ktorá nahnevala mnohých v krajine so silným vzťahom k autám. Ďalšou témou, ktorá medzi voličmi rezonuje, je práve spomínaný návrh zákona o zákaze plynových kotlov.

Spolupredsedníčka zelených Ricarda Langová nedávno uviedla, že strana sa musí zamerať na uhlíkovú neutralitu, no zároveň sa musí zlepšiť v riešení otázky jej cenovej dostupnosti. Strana sa pravdepodobne bude v budúcnosti snažiť obmedziť svoje návrhy, uviedol politológ Stefan Marschall z univerzity v Düsseldorfe. „Uvidíme viac kompromisov, menej radikalizmu, čo očividne nebude vyhovovať klimatickým aktivistom,“ povedal.

V poslednej nemeckej federálnej predvolebnej kampani boli Zelení považovaní za ľudí, ktorí majú reálnu šancu získať post kancelára, a v polovici roku 2021 krátko viedli prieskumy verejnej mienky. Minulý rok boli najpopulárnejšími politikmi krajiny ministerka zahraničných vecí zelených Annalena Baerbocková a práve Habeck. Podľa agentúry na prieskum verejnej mienky však ich popularita klesá, čo platí obzvlášť v prípade ministra hospodárstva, teda tváre nemeckej klimatickej a energetickej politiky, ktorý v prieskumoch padol z najvyšších 54 % na súčasných približne 30 %. Zároveň až polovica Nemcov si želá Habeckovo odstúpenie, uviedol trend.sk

Zeleným nepomohli ani obvinenia z klientelizmu na Habeckovom ministerstve hospodárstva, čo je pre stranu, zvyknutú presadzovať vysoké morálne štandardy, nepríjemné, uviedli analytici. Obvinenia sa týkali aj architekta zákona o zákaze plynových kotlov, štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva a klímy za Zelených, Patricka Graichena. Hoci ich strana odmieta, Graichen z postu odstúpil.

Ministerka životného prostredia za Zelených Steffi Lemkeová povedala, že predchádzajúce vlády dlho zanedbávali klimatické zmeny a táto to musí nahradiť. Priznala však, že jej strana nenašla správny tón na oslovenie voličov a mala by podľa nej „viac a lepšie vysvetľovať“.

Samotný Habeck v poslednom období viackrát pripustil odklad zákona o zákaze predaja nových plynových a olejových kotlov.

Možný odklad zákon

Kedy presne zákon o zákaze kotlov vstúpi do platnosti, je druhoradé,“ uviedol podľa euractiv.com Lukas Köhler, podpredseda Bundestagu z FDP považovaný za jedného z najprogresívnejších členov strany v otázkach klímy. „Je dôležité, aby bol dobre a prakticky realizovateľný – inak sa ochrane klímy nepomôže,“ dodal.

Teoreticky sa nemecký zákaz kotlov snaží zabezpečiť, aby budúce nákupy vykurovacích systémov predstavovali dôveryhodnú cestu ku klimatickej neutralite. Presadzovanou technológiou sú tepelné čerpadlá, ale návrh zákona umožňuje aj pripojenie na diaľkové vykurovanie a vykurovanie vodíkom, aj keď vo veľmi obmedzenom rozsahu. Na biomasu môžu prejsť aj existujúce domy.

Jedna podstatná časť skladačky, mestské vykurovacie plány, však chýba, poznamenal Euractiv. Aj Köhler priznáva, že zákaz kotlov ešte nie je zosynchronizovaný“ s mestským plánovaním tepla, čo chce jeho strana v parlamente zmeniť. „Musíme to urobiť? Áno,“ povedal združeniu vlastníkov bytov.

V praxi by naviazanie zákazu kotlov na plány komunálneho tepla mohlo oddialiť jeho úplnú implementáciu až do roku 2030, keď zasvätení odborníci očakávajú tvrdý termín pre ich dokončenie. V súčasnosti prebieha boj o uskutočniteľný kompromis, ktorý zabezpečí potrebné klimatické úspory. Do roku 2030 musí zákaz kotlov podľa vládneho plánu znížiť emisie CO2 celkovo o 40 miliónov ton.

Postoj Bundesratu

Ďalšou skupinou, ktorá by žiada odloženie zákona, je 16 spolkových krajín. Návrh ich odporúčaní, ktorý videl EURACTIV, uvádza, že trvajú na zákaze kotlov od roku 2027 namiesto od roku 2024. Ďalšou požiadavkou je možnosť vykurovania biomasou aj v novovybudovaných domoch.

Bundesrat, ktorý spolkové krajiny zastupuje, o návrhu zákona rokoval v piatok (12. 5.) Okrem iného kritizoval vekový limit 80 rokov, na ktorý by sa už zákaz nemal vzťahovať. Spolková rada žiadala jeho nahradenie klauzulou o zmluvných ťažkostiach, ktorá obsahuje aj konkrétne vecné dôvody a najmä zohľadňuje sociálne kritériá alebo ju znižuje na vecne opodstatnenú vekovú hranicu, ako napr. dôchodkový vek.

Nájomníci by podľa Bundesratu mali byť chránení pred zaťažením dodatočnými nákladmi za obzvlášť nákladné procesy vykurovania tým, že prenajímateľ nebude môcť preniesť na nich náklady na palivo, ktoré presahujú sumu vynaloženú na výrobu rovnakého množstva tepla s dostatočne účinným tepelným čerpadlom.

Diskusia o zákone a zvýšené predaje tradičných kotlov

Samotná diskusia o plánovanom zákaze tradičných kotlov spôsobila v Nemecku nákupný boom nových vykurovacích systémov na plyn a olej a plyn, uviedol portál cleanenergywire.org. Podľa Federácie nemeckého teplárenského priemyslu (BDH) sa od januára do apríla 2023 predalo asi 168.000 plynových a 21.500 olejových systémov. To v prípade plynových predstavuje nárast o 14 percent a v prípade olejových dokonca o 100 percent, hoci treba povedať, že ich trhový podiel je len 7 %, zatiaľ čo plynom kúri takmer polovica zo 41 mil. nemeckých domácností. „Dôvera v plynové kúrenie sa zvyšuje,“ uviedol v tejto súvislosti BDH.

Združenie vyčíslilo, že celkový predaj vykurovacích systémov od začiatku roka vzrástol o 38 percent. Darilo sa aj elektrickým tepelným čerpadlám (+111 %) a bioenergetických systémov (+7 %). „Máme obavy z nerovnováhy rastu,“ povedal šéf BDH Markus Staudt. „Zatiaľ čo výrobcovia tepelných čerpadiel pracujú na hranici svojich možností, stále existuje veľký potenciál v biomase, ktorá ako klimaticky neutrálny a obnoviteľný zdroj energie môže tiež významne prispieť k prechodu vo vykurovaní,“ dodal.

Nemecká vláda si stanovila environmentálne ciele, ktorých dosiahnutie sa javí čoraz nereálnejšie. Náklady na ich presadzovanie rastú a pre mnohých ľudí aj politikov sa javia ako neudržateľné práve v časoch, keď domáca ekonomika prudko spomaľuje. Zelený idealizmus v konečnom dôsledku ohrozuje aj stabilitu nemeckej vlády, uzavrel trend.sk.