Bratislava 11. júla 2023 – Slovensko je výrazne ovplyvnené energetickou chudobou a v Európe je krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. Okrem výšky príjmov domácností je podstatným dôvodom energetickej chudoby na Slovensku nedostatočná energetická efektívnosť obydlí. Pokiaľ ide o regionálny výskyt energetickej chudoby, najvýraznejšie sa prejavuje v južných a juhovýchodných oblastiach SR, ale aj v oblastiach stredného a východného Slovenska. Vyplýva to zo zistení Hĺbkovej štúdie energetickej chudoby, ktorej autormi sú Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu, Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (PÚ CSPV SAV) a Daniel Gerbery z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
V celoeurópskom porovnaní dajú obyvatelia Slovenska (spolu s Čechmi) na energie najväčšiu časť svojich príjmov, konštatuje štúdia s tým, že k rovnakým zisteniam prišli viaceré štúdie, ktoré v rámci Európy identifikovali Slovensko ako tretiu domácou (neuvažuje sa o dopravných nákladoch) energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Ceny energií v SR pritom patria k nižším v rámci Európy. V 2. polroku 2022 mali slovenské domácnosti 7. najnižšiu cenu elektriny a 3. najnižšiu cenu plynu, poznamenali autori štúdie.
„Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov na energie alebo príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, čo znamená, že po úhrade nákladov za energie jej zostane nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb,“ definuje štúdia.
Jedným z dôvodov vysokého podielu domácností v energetickej chudobe je podľa nej výška príjmov. „Druhým, veľmi podstatným, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí. Náš bytový fond je tvorený staršími a (nedostatočne) rekonštruovanými budovami, ktoré vyžadujú vysoké nároky na energiu,“ upozorňuje štúdia.
Energetická chudoba je podľa nej výrazne regionálne diferencovaná. Najvýraznejšie sa prejavuje v južných a juhovýchodných oblastiach SR, ale aj v oblastiach stredného a východného Slovenska.
Autori štúdie poznamenávajú, že energetická chudoba sa vždy neprejavuje vysokými nákladmi na energie. „Veľkým problémom je aj skrytá energetická chudoba. Ňou zvyčajne trpia ľudia, ktorí majú nižšie príjmy, a preto prispôsobia/znížia svoje výdavky aj na energie. Minimalizácia výdavkov vedie k nedostatočnému vykurovaniu, resp. k využívaniu energetických služieb na suboptimálnej úrovni,“ konštatuje Hĺbková štúdia energetickej chudoby s tým, že to môže mať celý rad priamych (problémy s obydlím spôsobené nízkymi teplotami) ako aj nepriamych konzekvencií (vo vzťahu k zdravotnému stavu, psychickej pohode, kvalite života a pod.).
Štúdia pripomína, že s energetickou chudobou súvisí aj problém vykurovania obydlí nevhodnými palivami (uhlie, mokré drevo, odpad),ktoré má taktiež vážne sociálne i environmentálne vplyvy, často na širokú populáciu, nielen ľudí ohrozených energetickou chudobou. Nastavenie vhodných intervencií vo vzťahu k energetickej chudoby tak má multiplikatívne efekty, nielen v oblasti samotných energií.
Definícia
Významným problémom Slovenska v súčasnosti je podľa štúdie chýbajúca definícia, ktorá by pomohla identifikovať energeticky chudobné domácnosti a uľahčila smerovanie opatrení priamo na tieto skupiny obyvateľstva.
„Možnou, pomerne rýchlo aplikovateľnou definíciou by mohla byť táto: A) Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade celkových nákladov na energie (a vodného a stočného) zostane menej než napr. 1,5 násobok životného minima a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem (prepočítaný na počet členov domácnosti) je menší ako národný medián (9079 eur v roku 2020 podľa Rodinných účtov (RÚ)).
B) Súčasne domácnosť, ktorá prejavuje známky hospodárneho správania sa t.j. má ročné náklady na energie pod polovicou národného mediánu (na domácnosť 693 eur v roku 2020 podľa RÚ) a súčasne jej celkový ekvivalentný disponibilný príjem je nižší ako 60% národného mediánu, patrí do skupiny ľudí ohrozených skrytou energetickou chudobou,“ definuje štúdia s tým, že v prípade spojenia definícií A aj B je energetickej chudobe vystavených 8.2% slovenských domácností.
Pokiaľ ide o ohrozenosť obyvateľstva energetickou chudobou, podľa definície A sú najpočetnejšou skupinou úplné rodiny s deťmi (40%), nasledujú jednočlenné domácnosti nedôchodcov (14%) a jednočlenné domácnosti dôchodcov (6%)
Najvýraznejšie ovplyvňuje energetická chudoba jednorodičovské domácnosti, kde je energetickej chudobe vystavená viac ako každá šiesta domácnosť.
Skrytou energetickou chudobou (časť B definície) trpí 2,7% domácností, najväčšiu časť z nich tvoria jednočlenné domácnosti dôchodcov a úplné rodiny s deťmi, zistila Hĺbková štúdia energetickej chudoby.
Nízka energetická efektívnosť a možné opatrenia
Energetická chudoba na Slovensku je podľa štúdie spätá najmä s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí a neadekvátnym pomerom výdavkov na energie k príjmom domácnosti. „Na základe výskumu možno konštatovať aj vplyv neadekvátnej informovanosti napr. aj o výhodách zvyšovania energetickej efektívnosti (koľko môžu ušetriť pri zateplení, výmene okien, …), vhodných postupoch pri rekonštrukcii, najmä pri čiastočnej, aby sa úpravy dali robiť v dlhšom časovom úseku a bez nutnosti opakovanej realizácie prác a o možných zdrojoch financovania rekonštrukcií,“ konštatuje štúdia. V niektorých skupinách obyvateľstva je podľa nej problémom nedostatočná finančná gramotnosť, pričom dôvody sú často vzájomne kombinované.
Významným problémom, ktorý ľuďom bráni využiť existujúce schémy pomoci (Obnov dom, Zelená domácnostiam) je obava alebo aj osobná negatívna skúsenosť s administratívnou náročnosťou schém, ale aj neistota týkajúca sa rozsahu pomoci (koľko finančných výdavkov bude preplatených).
Vzhľadom na komplexnosť problému aj opatrenia, ktoré prispejú k riešeniu tohto problému, musia byť rôznorodé, zdôrazňuje Hĺbková štúdia energetickej chudoby, podľa ktorej by malo ísť o :
– opatrenia na podporu zvyšovania energetickej efektívnosti a opatrenia spojené s úpravou obydlí,
– opatrenia zamerané na zlepšenie vybavenosti obydlí z hľadiska zariadení a infraštruktúry využívaných pre dodávanie energie,
– opatrenia, ktorých cieľom je priama pomoc domácnostiam vystavených energetickej chudobe a práca s nimi – ako príspevok na bývanie, sociálne nájomné bývanie, sociálna práca, podpora samospráv, energetických poradenských centier, či predplatenej energie,
– opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia o energetických otázkach prostredníctvom informačných kampaní a vzdelávania v školách, uzavrela Hĺbková štúdia energetickej chudoby autorov Dušany Dokupilovej z PÚ CSPV SAV a Daniela Gerberyho z Katedry sociológie FifUK.
Vypracovanie štúdie zastrešil PÚ CSPV SAV, ktorý spracoval anonymizované dáta spotreby energií v domácnostiach. Tie poskytli najväčší dodávatelia energií: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Západoslovenská energetika, a. s., Stredoslovenská energetika, a. s., a distribučné spoločnosti: SPP – Distribúcia, a. s., Západoslovenská distribučná, a. s., Stredoslovenská distribučná, a. s., a Východoslovenská distribučná, a. s., ako prejav svojej spoločenskej zodpovednosti. Spolu s údajmi poskytli aj ďalšie informácie zohľadňujúce ich skúsenosti z praxe podnikania v energetike. V rámci hĺbkovej štúdie boli zohľadnené nielen výdavky na elektrinu a plyn, ale aj na zabezpečenie tepla z iných zdrojov, akými sú napríklad uhlie a drevo.