Belehrad 25. mája 2021 – Srbsko dúfa, že plánované plynovodné prepojenie s Bulharskom sa začne stavať koncom tohto roka a vstúpi do prevádzky v roku 2023, v súvislosti so snahou krajiny diverzifikovať svoje zdroje na dovoz zemného plynu. Na výstavbu svojej časti získalo financie z Európskej rozvojovej banky aj Európskej únie. Téme sa venoval portál spglobal.com.
Bulharsko a Srbsko už na konci roku 2020 prepojili svoje plynárenské systémy, aby umožnili ruskému plynu prepravovanému cez plynovod TurkStream dostať sa do Srbska prostredníctvom rozšírenej siete. Tok plynu bol spustený začiatkom aktuálneho roka.
Prepojovacie vedenie medzi Bulharskom a Srbskom v dĺžke 170 km, ktoré by malo smerovať z bulharského hlavného mesta Sofia cez srbský Dimitrovgrad do Nišu, je samostatným projektom a Srbsku poskytuje možnosť dodávok plynu z iných ako ruských zdrojov.
Krajina by sa bulharským prepojením mohla dostať k importom azerbajdžanského zemného plynu, ktorý prúdi do južnej Európy tzv. Južným plynovým koridorom. Rovnako by vďaka nemu mohla začať odoberať opätovne splynovaný LNG z existujúcich a plánovaných terminálov LNG v Grécku.
„Výstavba plynovodu Niš-Dimitrovgrad významne zvýši energetickú bezpečnosť nielen Srbska, ale aj celého regiónu,“ uviedla vicepremiérka a ministerka energetiky Zorana Mihajlovičová. Predstaviteľka vlády takto reagovala na finalizáciu úverovej zmluvy pre srbský úsek trate s Európskou investičnou bankou.
EIB vyjadrila presvedčenie, že plánovaný interkonektor umožní Srbsku diverzifikáciu energetických dodávok a na výstavbu jeho srbského úseku poskytne pôžičku vo výške 25 miliónov eur.
Plynovod Niš-Dimitrovgrad, ktorý podporuje aj Európska únia ako tzv. Projekt spoločného záujmu, si už zabezpečil grant vo výške 49,5 milióna eur z nástroja predvstupovej pomoci EÚ. Pokiaľ ide o kapacitu prepojenia, z Bulharska do Srbska by mal byť schopný prepraviť 1,8 miliardy m3 zemného plynu, pričom bude mať aj možnosť reverzného toku. Zo spomínanej dĺžky 170 km pripadne cca 62 km na bulharský úsek a 108 km na srbskú časť.
Portál spglobal.com pripomína, že pre EIB ide o jeden z posledných plynárenských projektov, na ktoré poskytne financovanie po tom, ako sa v roku 2019 zaviazala ukončiť podporu energetických projektov z fosílnych palív vrátane zemného plynu do konca roku 2021.
„V rámci politiky poskytovania pôžičiek EIB v oblasti energetiky dohodnutej v roku 2019 sme sa zaviazali, že podporíme niekoľko vybraných projektov v oblasti zemného plynu, ktoré sa už sú v štádiu posudzovania, a potom, od konca roku 2021, prejdeme k poskytovaniu pôžičiek iba na obnoviteľné zdroje,“ povedala Liljana Pavlovová, viceprezidentka EIB zodpovedná za úverové operácie v Srbsku. „EIB preto teší, že môže poskytnúť 25 miliónov eur na podporu výstavby srbskej časti tohto prepojovacieho vedenia, ktoré je prioritným projektom pre EÚ aj Iniciatívu energetického prepojenia strednej a juhovýchodnej Európy,“ dodala Pavlovová s tým, že banka touto investíciou potvrdzuje dôležitosť podpory energetickej transformácie v Srbsku a v celom regióne.
Ministerka Mihajlovičová zdôraznila, že podpísanie úverovej dohody s EIB spolu s predtým schváleným grantom EÚ „prakticky finalizuje finančný rámec pre výstavbu srbsko-bulharského plynového interkonektora“. Plynovod Niš-Dimitrovgrad, ktorý by sa mal začať stavať tento rok s cieľom spustiť prepravu plynu do roku 2023, podľa nej Srbsku umožní odoberať plyn od iných dodávateľov.
Patria sem už spomínané grécke LNG terminály, plynovody TAP a TANAP, ktoré sú súčasťou južného koridoru plynu, a pravdepodobne aj plynovod z východného Stredomoria, špecifikovala Mihajlovičová.
Vedúci delegácie EÚ v Srbsku veľvyslanec Sem Fabrizi označil pôžičku na plynovod Nis-Dimitrovgrad za „veľký krok vpred“ k realizácii projektu. „Vítam tento projekt ako kľúčovú súčasť širšej srbskej stratégie na dokončenie prebiehajúcej liberalizácie plynárenského odvetvia, čo je dôležitý záväzok k ďalšiemu napredovaniu Srbska v prístupových rokovaniach s EÚ,“ uviedol Fabrizi.
Pokiaľ ide o regionálne projekty, ktoré prichádzajú do úvahy pre dodávky do Srbska, jedným z nich je grécky terminál na dovoz LNG na ostrove Revithoussa, ktorý vstúpil do prevádzky v roku 2000 a rozšíril svoju kapacitu v roku 2018.
Grécka vláda podporuje druhý LNG závod v Alexandropoulise na severovýchode krajiny neďaleko hraníc s Tureckom v rámci úsilia o etablovanie sa krajiny ako regionálneho plynárenského uzla. Spustenie plávajúcej skladovacej a splynovacej jednotky sa očakáva v roku 2023. Jej ročná kapacita by mala byť 5,5 mld. m3 ročne, pričom po záväznom teste trhu v marci minulého roku bola zarezervovaná kapacita 2,6 mld. m3 ročne.
Vo výstavbe je aj nové prepojovacie vedenie s Gréckom – Interconnector Greece-Bulgaria (IGB) – ktoré umožní azerbajdžanskému plynu prúdiť na sever do Bulharska a prepravovať bude aj opätovne splyňovaný grécky LNG, ktorý sa okrem Bulharska dostane následne aj do Srbska.