Belehrad 4. januára 2021 – Srbský úsek plynovodu TurkStream bol 1. januára 2021 uvedený do prevádzky. Prezident Aleksandar Vučič ho na slávnostnom ceremoniáli v severosrbskom Gospodinci označil za kľúčový z hľadiska energetickej bezpečnosti Srbska. Informoval o tom portál euractiv.com agentúra TASS.
„Veľký deň pre Srbsko!“, reagoval na sociálnej sieti Vučič, ktorý vyzdvihol spustenie plynovodu Balkan Stream (označenie používané najmä v Bulharsku a Srbsku) ako „kľúčového pre budúci rozvoj Srbska“ s tým, že projekt umožní „energetickú stabilitu a bezpečnosť“ krajiny. Zdôraznil aj jeho význam z hľadiska ďalšieho hospodárskeho rozvoja Srbska.
„Plynovod vytvorí podmienky pre príchod investorov do srbských regiónov. Máme pred sebou veľa práce pri rozvoji sekundárnej siete, ale je to povzbudivé,“ dodal srbský prezident.
Ruský veľvyslanec v Srbsku Aleksandar Bocan-Harcenko podľa štátnej televízie RTS pri tejto príležitosti uviedol, že plynovod „zabezpečí energetickú bezpečnosť aj pre širší región, pre strednú Európu“.
Srbský úsek Turkstreamu, rusko-tureckého projektu na prepravu ruského plynu cez Čierne more, meria 403 kilometrov a smeruje zo Zaječaru na hraniciach s Bulharskom do Horgošu na srbsko-maďarských hraniciach. Jeho kapacita je takmer 14 mld. m3 zemného plynu ročne, ktorý podľa spoločnosti Gazprom od 1. januára prúdi okrem Srbska aj do Bosny.
Dôležitým momentom pre spustenie Balkan Stream-u, bolo dokončenie bulharského úseku v novembri minulého roka, ktorý meria 474 kilometrov a bude schopný prepravovať až 20 miliárd m3 plynu ročne. Bulharský premiér Bojko Borisov sa však slávnostného štartu prevádzky v Srbsku vyhol. Namiesto toho navštívil stavbu grécko-bulharského interkonektoru IGB (Interconnector Greece-Bulgaria), ktorý by mal dodávať azerbajdžanský kaspický plyn cez Transjadranský plynovod (TAP).
Borisov tiež telefonoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom. Prostredníctvom IGB plánuje Bulharsko dovážať 1 mld. m3 azerbajdžanského plynu ročne, čo predstavuje tretinu jeho ročnej spotreby. Výstavbu IGB zbrzdili viaceré zdržania a Bulharsko je zatiaľ stále stopercentne závislé na ruskom plyne.
Podobne ako projekt Nord Stream 2 je aj plynovod TurkStream terčom sankcií zo strany USA. V júli minulého roku americký minister zahraničia Mike Pompeo označil oba projekty za „nástroje Kremľa na zvýšenie európskej závislosti na ruských dodávkach energie“, ktoré „podkopávajú pozíciu Ukrajiny“.
Po sankciách z decembra 2019 pripravili USA ďalší balík v zákone o obrannom rozpočte rok 2021. Po schválení Kongresom ho prezident Donald Trump vetoval. Obe komory kongresu však jeho veto prehlasovali a zákon vstúpil do platnosti.
Foto: AP/BTA