Paríž 12. marca 2022 – Európska únia by mala postupne ukončiť svoju závislosť na zemnom plyne, rope a uhlí z Ruska v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Vyplýva to zo záverov piatkového (11. 3.) summitu lídrov členských krajín Európskej únie vo Versailles. Na rozdiel od Európskej komisie, ktorá navrhla skončenie dovozu ruských uhľovodíkov v roku 2027, Európska rada prijala neurčitú formuláciu „čo najskôr“. Slovenský premiér Eduard Heger zdôraznil, že ak sa má tok plynu v budúcnosti otočiť a smerovať zo západu na východ, je potrebné, aby sa partneri zachovali rovnako zodpovedne, ako sa pri preprave na západ správalo Slovensko, ktoré musí mať dostatok plynu. Informovali o tom agentúry Reuters, ČTK a TASR.
Lídri členských krajín chcú ukončenie závislosti na ruských energetických dovozoch dosiahnuť kombináciou viacerých krokov. Patria medzi nové zdroje dodávok či rýchlejší odklon od využívania plynu, ropy a uhlia. Hoci sa v posledných týždňoch objavili aj výzvy na okamžité zastavenie ruských dodávok, vzhľadom na nesúhlas viacerých krajín – Nemecka, Maďarska, Bulharska a ďalších – sa očakávalo, že summit takéto rozhodnutie neprijme.
Neformálna Európska rada konštatovala, že „aktuálna situácia volá po starostlivom prehodnotení toho, ako zaisťujeme bezpečnosť našich energetických dodávok“. V snahe zastaviť nepriamu podporu ruskej armády, ktorá plynie z energetického dovozu, sa lídri členských štátov „dohodli postupne odbúrať našu závislosť na ruských dodávkach plynu, ropy a uhlia“.
Podľa Versailleskej deklarácie by sa tak malo stať aj prostredníctvom identifikácie nových zdrojov energií, medzi ktoré patrí skvapalnený zemný plyn dodávaný napríklad zo Spojených štátov. Ďalšími krokmi majú byť zrýchlenie obmedzovania závislosti EÚ na fosílnych palivách, akcelerácia rozvoja obnoviteľných zdrojov alebo podpora zvyšovania energetickej účinnosti.
Záverečný dokument summitu zdôrazňuje, že snahy odpútať sa od fosílnych palív majú brať do úvahy „národné okolnosti“ a voľbu energetického mixu zo strany jednotlivých krajín. Európska komisia tento týždeň avizovala, že v máji chce predložiť podrobnejší plán ukončenia závislosti na ruskom energetickom dovoze vrátane stanovenia termínu dosiahnutia tohto cieľa do roku 2027. Európska rada však v deklarácii nezakotvila žiadny konkrétny časový horizont a zhodla sa len na neurčitej formulácii „čo najskôr“.
Slovensko, v prípade zastavenia ruských dodávok jednu z najzraniteľnejších krajín EÚ, na summite zastupoval premiér Eduard Heger. Svojim kolegom z členských štátov EÚ pripomenul, že Slovensko bolo doteraz „veľmi zodpovedným partnerom pri preprave plynu do západnej Európy a (jeho partneri) sa naň mohli vždy spoľahnúť“.
„Ak sa ten tok má do budúcnosti otočiť – to znamená, že bude prichádzať skvapalnený zemný plyn zo západnej Európy – je veľmi dôležité, aby sa všetci partneri zachovali rovnako zodpovedne, aby Slovensko malo vždy dostatok plynu,“ povedal Heger. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o ropu, slovenské rafinérie sú technologicky stavané na ruskú ropu. „Ak sa chceme baviť o inom type ropy, bude to vyžadovať investície do technológií,“ dodal.
Prerušenie ruských dodávok plynu, ropy a uhlia je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu jednou z najviac diskutovaných otázok, či už ako súčasť sankcií proti Moskve zo strany EÚ alebo ako reakcia Ruska na tieto sankcie.
Obavy zo zastavenia dodávok v tomto týždni prispeli k rekordným hodnotám európskych referenčných cien zemného plynu, ktoré výrazne prekročili hranicu 200 € za MWh. Ruské dodávky cez všetky hlavné trasy – Nord Stream 1, Jamal-Európa či cez Ukrajinu – pritom zostali stabilné a v prípade ukrajinskej trasy sú vyššie ako pred inváziou.