Bratislava 3. júna 2021 – Zemný plyn a technológie ako CCS a CCUS by mali byť súčasťou delegovaného aktu – taxonómie udržateľných financií. Slovenský plynárenský sektor víta ďalší priestor na diskusiu o tejto otázke, ktorý vznikol odložením definitívneho rozhodnutia o plyne a jadre ako súčasti taxonómie zo strany EÚ. Na webinári Zelená taxonómia a plynárenstvo, ktorý organizoval Euractiv v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom to povedal prezident SPNZ Tomáš Malatinský.
„Pri dekarbonizácii to bez zemného plynu nepôjde. Dekarbonizované plyny ako vodík a biometán budeme potrebovať. Zemný plyn a technológie ako CCS a CCUS by mali byť súčasťou delegovaného aktu – taxonómie,“ uviedol Malatinský. Slovenský plynárenský sektor pri taxonómii víta ďalší priestor na diskusiu, aby sa vytvoril udržateľný a zvládnuteľný proces.
Malatinský pripomenul aj štúdiu Det Norske Veritas pre Eurogas, ktorá vyčíslila úspory pri využívaní zemného plynu a dekarbonizovaných plynov v porovnaní s čisto elektrickými riešeniami do roku 2050 na 4, 1 bilióna eur, teda stovky eur ročne pre každú domácnosť v EÚ.
Slovenské plynárenské firmy podľa neho vnímajú aj dôležitosť rozvoja vodíkovej ekonomiky, o čom svedčia aj ich projekty s ktorými uspeli v rámci národného kola IPCEI. „Plynárenský sektor sa pripravuje na vodík a považujeme za dôležité uviesť, že Slovensko má veľmi pokročilú plynárenskú infraštruktúru, ktorú je potrebné využiť pre prepravu, distribúciu a skladovanie vodíka a dekarbonizovaných plynov ako je biometán,“ zdôraznil Malatinský, ktorý sa vyjadril aj k problematike metánových emisií.
Na Slovensku sú na úrovni 1 % a naďalej sa znižujú. Spoločnosť Eustream je zapojená do globálnych iniciatív na znižovanie únikov metánu. Slovenskí plynári sa podľa neho otázke dôsledne venujú a pozitívne vnímajú metánovú stratégiu EÚ, dodal.
Prezident SPNZ súčasne upozornil, že krajiny EÚ majú rozdielne vnútorné podmienky, kým niektoré plyn intenzívne využívajú, iné nie. Slovensku pomáha plyn aj pri vysokej energetickej náročnosti jeho priemyslu. Citoval v tejto súvislosti z nedávnej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorá podľa neho o okamžitom odchode od plynu nehovorí.
Podčiarkol, že dokument konštatuje nutnosť voľby vlastnej stratégie energetickej transformácie v prípade každej krajiny pri zohľadnení svojich špecifických podmienok, pretože neexistuje univerzálny prístup. „Plány musia odrážať rozdielne fázy hospodárskeho rozvoja krajín: Na našej ceste dosiahnu vyspelé ekonomiky čistú nulu skôr ako rozvojové ekonomiky,“ zacitoval Malatinský zo správy IEA s tým, že rozdielna situácia sa týka aj krajín so spomínanou vysokou energetickou náročnosťou, ako je SR. Tie musia okrem ozelenenia a reštrukturalizácie energetiky vyriešiť aj spotrebu.
V súvislosti s financovaním plynárenských infraštruktúrnych projektov Malatinský vyzdvihol, že sú niekedy pre Európu a niektoré krajiny strategické, čo sa ukázalo aj pri vybudovaní reverzných tokov a diverzifikácii energetických dodávok za posledných 10 rokov, pričom bez podpory a financovania by to nebolo možné.
Prezident SPNZ zdôraznil, že hlavným environmentálnym problémom Slovenska je zlá kvalita ovzdušia, najmä pokiaľ ide o tuhé častice, čo ročne spôsobuje úmrtia vyše 5000 obyvateľov SR. „Veľmi dobrým riešením je využitie potenciálu cca 100.000 „mŕtvych“ plynových prípojok a odpojenie sa domácností od vysokoemisného tuhého paliva,“ povedal prezident SPNZ.
Pokiaľ ide národnú ekonomickú stratégiu, vyzval na uznanie zemného plynu ako prechodovej technológie. „Bez zemného plynu – v akomkoľvek pomere v celkovom mixe – to nepôjde, uzavrel Malatinský.
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek pripomenul, že taxonómia nie je o zelených alebo o obnoviteľných, ale o udržateľných investíciách. „O všetkých investíciách, ktoré sú spojené so všetkými nízkouhlíkovými zdrojmi energie a technológiami, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií a k cieľu EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050,“ povedal Galek s tým, že ide o princíp technologickej neutrality, ktorý je v taxonómii priamo zahrnutý a z pohľadu SR je kľúčový pre zabezpečenie aj nákladovej efektívnosti klimatického úsilia.
Galek zdôraznil, že SR je druhá najplynofikovanejšia krajina EÚ a v prípade taxonómie nejde len o využívanie existujúceho zemného plynu, ale o to, ako udržať pri živote plynárenskú infraštruktúru a ako do nej investovať. „Máme pred sebou obrovské výzvy pri využívaní rôznych obnoviteľných plynov,“ povedal s tým, že ak Slovensko už má takúto infraštruktúru, je dôležité „využívať biometán, prepravovať vodík a využívať infraštruktúru tak, aby sme si ju zachovali“.
Zdôraznil, že taxonómia nie je o limitovanej podpore z Plánu obnovy a iných európskych zdrojov, ale o ľahšom prístupe k financovaniu. „Ak v rámci taxonómie povieme, že plyn je zlý a jadro je zlé, vystavujeme sa tomu, že aj banky k tomu budú takýmto spôsobom pristupovať,“ tvrdí Galek. „Nie je to o tom, že sa bavíme o nejakých európskych peniazoch. Bavíme sa o prístupe k financovaniu a my ako krajina, ktorá má plyn a jadro, by o to určite mala zabojovať,“ zdôraznil a priblížil diskusie o taxonómii.
V rámci nej narazil rezort na diskrepanciu medzi tým, čo je záujmom štátu, EK a čo záujmom niektorých ekologických združení alebo aktivistov. „Pretože okrem odporu voči plynu, jadru, biomase sme narazili aj na odpor voči vode v rámci prípravy Plánu obnovy, voči veterným elektrárňam, prípadne iným zdrojom, ktoré na Slovensku môžeme mať a mali by byť súčasťou technologickej neutrality, ktorú si chceme zvoliť,“ skonštatoval.
Ministerstvo podľa neho naráža na problém, že každý má nejakú výhradu a hoci uznáva potrebu elektriny či plynu, zdôrazní „not in my backyard“. „Mali by sme si povedať, že ak chceme mať elektrinu a určitú úroveň komfortu, mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, do akej miery vieme ktoré zdroje akceptovať a najmä, ktoré sú tu na Slovensku, ktoré vieme využívať bez veľkej finančnej podpory, pretože na konci dňa to spotrebiteľ musí zaplatiť,“ zdôraznil Galek.
„Plyn a jadro sú v tomto prípade dôležité a OZE kľúčové. Som presvedčený, že jedného dňa sa dostaneme k stopercentnej výrobe energií z OZE , ale nijakým spôsobom dnes nevieme preskočiť túto transformačnú fázu,“ uzavrel.
Zemný plyn predstavuje jednoduchý spôsob, ako v rámci energetického prechodu znižovať emisie, najmä v krajinách, kde prebieha odchod od uhlia. V diskusii to uviedol odborný asistent Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity Martin Jirušek, podľa ktorého má zmysel diskutovať o plyne, pričom nie je múdre preskakovať vývoj a zamerať sa na koncový stav v roku 2050. „Musíme sa zamerať na to, aká je cesta k roku 2050,“ povedal. Rozhodnutie o odložení rozhodnutia o jadre a plyne v rámci taxonómie vníma ako signál, že sa posilnili hlasy národných vlád na úkor Európskeho parlamentu.
Jirušek si myslí, že v energetickom sektore je potrebný plán a určitá čitateľnosť rámca. „Zelená taxonómia je dobrým krokom v tom význame, že hovorí, ako sa bude pristupovať k investíciám a ako sa budú hodnotiť. Toto je vec, ktorá na úrovni politík hovorí, toto je náš cieľ a toto je spôsob, akým k sa k nemu dostať. To, akú úlohu budú hrať jednotlivé zdroje, bude z tejto diskusie vyplývať,“ dodal Jirušek.