Bratislava 21. marca 2022 – Slovenské plynárenstvo čakajú výzvy, aké si pred vojnou na Ukrajine nedokázalo predstaviť. Budú sa týkať hľadania alternatívnych zdrojov dodávok, napĺňania zásobníkov a zachovania fungovania hospodárstva inými zdrojmi plynu. Pri príležitosti Dňa plynárov to povedal prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Tomáš Malatinský, ktorý zdôraznil aj dôležitosť obnovenia domácej ťažby plynu, výroby biometánu a vodíka.

„Deň plynárov má vždy slávnostný ráz, veď dnes si slovenské plynárenstvo pripomína 166 rokov od svojho vzniku. No zároveň ho dnes ho halí tieň konfliktu Ruska a Ukrajiny, oboch dôležitých a dlhoročných partnerov slovenského plynárenstva,“ uviedol Malatinský.

Slovenské plynárenstvo podľa neho čakajú ešte pred mesiacom nepredstaviteľné výzvy. „Slovensko si v tomto roku taktiež pripomína 50.výročie tranzitu ruského plynu. Pri tomto výročí si uvedomujeme, že musíme urýchliť proces hľadania alternatívnych spoľahlivejších zdrojov, aby sme zvýšili bezpečnosť dodávok zemného plynu,“ zdôraznil prezident SPNZ. „Je dôležité, aby sme mali čo prepravovať, aby sme mali alternatívy a na tých alternatívach musíme pracovať. Teraz si môžeme aj vyčítať, že sme niektoré obdobia prípravy strategickej bezpečnosti zanedbali. O to dôležitejšie je pozrieť sa do najbližších dní a spolupracovať na tom,“ dodal Malatinský.

Za pár rokov si podľa neho budeme musieť nájsť spôsob ako plniť naše zásobníky a zachovať fungovanie hospodárstva aj inými zdrojmi plynu. Pri zemnom plyne budeme využívať skôr LNG z prímorských terminálov, vďaka očakávanému dokončeniu slovensko-poľského prepoja o pár mesiacov, aj zo severu či z juhu.

Slovenské plynárenstvo sa podľa neho musí pozrieť aj na možnosti vlastných plynárenských kapacít, „z jednotlivých čriepkov vyskladať novú stratégiu“ a zachovať silnú tradíciu, ktorej dôkazom je aj hustá plynárenská sieť s možnosťou pripojenia takmer do každej domácnosti.

„Nebude žiadnou hanbou, keď opäť oprášime domácu ťažbu zemného plynu, ktorá môže pomôcť k našej sebestačnosti a najmä musíme rozbehnúť výrobu vodíka či biometánu,“ povedal Malatinský. Pripomenul, že s produkciou biometánu na Slovensku sa začalo práve pred pár mesiacmi. „Máme za sebou prvý projekt v Jelšave, ktorý dodáva na trh biometán, palivo, ktoré je naše a ekologické,“ poznamenal s tým, že z hľadiska výziev v oblasti životného prostredia je vysoko aktuálna práve téma využívania bioCNG a bioLNG či vodíka.

Prezident SPNZ skonštatoval, že slovenské plynárenstvo počas svojej 166-ročnej existencie zažilo mnoho transformácii, zmien i neistoty. Vyjadril nádej, že slovenskí plynári zvládnu aj aktuálne výzvy a budú zárukou spoľahlivých, stabilných a nepretržitých dodávok plynu pre všetkých odberateľov.  „K tomu Vám prajem veľa zdaru, dobrej nálady a chuti do ďalšej práce,“ uzavrel prezident SPNZ Tomáš Malatinský. 

K. Galek: Plyn bude hrať dôležitú úlohu aj v budúcnosti, aj keď nebude ruský

Slovenská energetika je úzko spätá s plynárenstvom a SR je druhou najplynofikovanejšou krajinou v rámci EÚ, pripomenul štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Karol Galek. Vojnový konflikt na našej východnej hranici priamo ovplyvňuje dovoz a dodávky plynu na Slovensko, skonštatoval s tým, že celá Európa sa pýta, čo sa bude s plynom diať.

Slovensko sa podľa Galeka bez plynu, nielen v prípade vykurovania, ale aj priemyslu, ďalej nepohne. „Preto moja odpoveď je: Áno, pokiaľ sa celá Európa dohodne na tom, že vieme fungovať bez ruského plynu a vieme zabezpečiť dodávky z iných zdrojov a takisto, že sa budeme správať solidárne ku krajinám, ktoré sú na plyne a príjmoch z neho závislé, v tom prípade hovoríme áno,“ povedal na margo možného zastavenia dovozu ruského plynu zo strany EÚ.

Prepočty z EK podľa Galeka ukazujú, že SR by už v tomto roku vedela znížiť závislosť na ruskom plyne. Zníženie spotreby o 10 až 15 % by chýbalo najmä v priemysle, čo by ekonomiku veľmi zabolelo.

Štátny tajomník zdôraznil význam diverzifikácie kapacít a prepojov s Českom, Maďarskom a Poľskom, ktoré budú fungovať v reverznom režime. „Dávajú nám vyšší stupeň komfortu. Dôkazom je aj LNG tanker objednaný SPP, z ktorého plyn už prúdi v našich potrubiach,“ povedal Galek a pripomenul, že aj Ukrajina zásobovaná plynom, ktorý tečie zo Slovenska. „Ak chceme odstaviť plyn a nemáme náhradu za ten ruský, mali by sme si povedať či týmto pomôžeme ťažko skúšanej Ukrajine. Každá uvalená sankcia by mala v prvom rade najviac bolieť agresora, teda Rusko, ktoré rozpútalo vojnový konflikt a nemali by na to doplácať štáty, ktoré sankciu uvalili,“ zdôraznil.

Plyn bude podľa Galeka hrať dôležitú úlohu aj v budúcnosti, aj keď nebude ruský, od ktorého by sa Slovensko mohlo odpojiť v rokoch 2027 až 2030. Časť dovozu by mohli nahradiť bioplynové stanice, ktoré by mohli dodať 200 až 300 mil. m3 plynu a možnosťou je aj zvýšenie domácej produkcie zo súčasných 66 mil. m3 na dvojnásobok v prípade využitia overených zásob.

„Cestou je diverzifikácia zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti. S plynom tu budeme ešte dlhé roky a je to dobre, pretože aj taxonómia povedala, že plyn je považovaný za udržateľnú investíciu a takto to bude aj do budúcnosti. Verím, že takéto dni budú oslavované aj naďalej. Sú súčasťou našej histórie, prítomnosti a budú aj súčasťou našej budúcnosti,“ uzavrel štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Karol Galek.