Bratislava 2. septembra 2020 – Grécko-turecký spor o námorné hranice a hospodárske zóny vo východnom Stredomorí sa vyostruje a čoraz častejšie rezonuje aj možnosť vojenského konfliktu medzi oboma krajinami. Podľa portálu postoj.sk je táto situácia dôsledkom „prestavby“ tureckého štátu vládnúcou stranou prezidenta Erdogana AKP a snahy o politickú a ekonomickú expanziu do susedných regiónov.
Pri prestavbe, ktorá má byť koncom sekulárneho Turecka, ide podľa postoj.sk o zlom nielen v tureckej politike a spoločnosti, ale aj v samotnom teritoriálnom usporiadaní Turecka. „Nechceme byť zajatcami na 780.000 km2,“ povedal Erdogan prednedávnom a identifikoval niekoľko cieľov tureckej expanzie.
Turecké úsilie v Sýrii, kde sa snažilo dobyť pohraničné pásmo na juhu a eliminovať kurdské autonomistické snahy, rovnako ako dosadiť islamistickú vládu namiesto sekulárnej, bolo neúspešné. Ďalším možným cieľom expanzie preto môžu byť územia a vody patriace členským štátom Európskej únie.
„Až do Balkánskych vojen v rokoch 1912-1913 veľká časť Balkánu, okrem iného celé severné Grécko, patrilo Osmanskej ríši. Erdoganov ideál je návrat Turecka k Osmanskej ríši, kultúrne-ideologicky s posilnením islamského charakteru Turecka – a kde je to možné, tam ho posilniť čiastočne aj teritoriálne,“ pripomína postoj.sk s tým, že súčasný prezident považuje veľkosť svojho panstva za nesmierne dôležitú a ide preňho o otázku, ako sa zapísať do dejín.
Teritoriálny konflikt má však aj ekonomický základ vďaka obrovským ložiskám zemného plynu, pripomína postoj.sk s tým, že podľa niektorých odhadov by Grécko mohlo vlastniť zemný plyn v hodnote 200 mld. USD, hoci ceny fosílnych palív sú veľmi volatilné.
Tureckej ekonomike, energeticky závislej od dovozu fosílnych palív, by veľké ložiská v blízkosti vlastných hraníc zaistili väčšiu nezávislosť od importu, ale aj umožnili biznismenom a politikom lojálnym voči režimu zbohatnúť, tvrdí postoj.sk, ktorý sa venuje aj otázke, kto má nárok na nerastné suroviny pred pobrežím.
Ten reguluje Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982. Stanovuje právo štátov na výlučnú ekonomickú zónu (EEZ) so šírkou do 200 míľ – cca 320 kilometrov. Vlastnú výlučnú ekonomickú zónu môže mať nielen pevnina, ale aj tzv. obývateľné ostrovy okrem skál a menších ostrovčekov.
Grécko vďaka tomu vlastní absolútnu väčšinu Egejského mora, ale aj veľkú oblasť na juhovýchod od Kréty a Rodosu. „Obzvlášť problematickým pre Turecko je grécky ostrov Kastelorizo vzdialený cca 120 km od Rodosu. Vďaka nemu si Grécko môže nárokovať výlučnú ekonomickú zónu južne od tureckého pobrežia, ktorá je o niekoľko desiatok tisícok km2 väčšia než tá, ktorú by malo bez neho,“ ozrejmil postoj.sk.
Turecko právo ostrovov na EEZ odmieta a Dohovor nepodpísalo. Namiesto neho chce presadiť koncept Mavi Vatan – Modrej domoviny, podľa ktorého by vlastnilo polovicu Egejského mora, ale aj veľkú časť výlučných ekonomických zón Cypru, Sýrie a Egypta. „Získalo by tak kontrolu nad novým ložiskom zemného plynu nazývaným Block 6. Toto ložisko by mohlo obsahovať neuveriteľných 3,5 biliónov m3 plynu a nachádza sa na hranici gréckej a cyperskej zóny,“ tvrdí postoj.sk.
Podľa slov tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Cavusoglua chce Turecko dosiahnuť „férové rozdelenie zdrojov“, ale napríklad podľa minuloročného memoranda s Líbyou by získalo nárok aj na zónu vzdialenú len 20 km od pobrežia Kréty, zatiaľ čo turecké pobrežie je od nej vzdialené vyše 300 km.
Obe strany sporu si hľadajú spojencov. Grécko, Cyprus, Egypt a Izrael plánujú spoločný plynovod, ktorý by umožnil vývoz ich plynu do Európy.
Turecko podpísalo memorandum s Líbyou, v ktorom si oba štáty rozdelili grécku zónu. Podľa platného práva turecká a líbyjská zóna spolu ani len nehraničia a dohodu odsúdila EÚ, Cyprus, Egypt a Spojené arabské emiráty, pripomína postoj.sk s tým, že Turecko sa pokúša presadiť svoje nároky hrubým násilím. Do cyperských vôd vyslalo svoju výskumnú loď Oruc Reis, ktorú sprevádza turecká flotila.
Grécko reagovalo na turecké kroky aj užšou spoluprácou s ostatnými susedmi. Podpísalo novú zmluvu o rozhraničení vôd s Egyptom, podobnú uzavrelo aj s Talianskom. Definuje ňou, kde hraničia ich ekonomické zóny, ale aj teritoriálne vody, v ktorých štáty majú právo vykonávať policajné úlohy. Podľa dohody OSN o morskom práve táto môže mať šírku do dvanástich míľ. Cavusoglu povedal, že ak by Grécko tento krok podniklo aj v Egejskom mori, bolo by to dôvod pre vojnu.
EÚ stojí v konflikte na strane Grécka a Cypru a ak sa v priebehu ďalších týždňov Turecko nestiahne, dá sa počítať so sankciami z jej strany. Grécko podporujú najmä Rakúsko a Francúzsko, ktoré sa dokonca zúčastnilo na cvičeniach gréckej armády a podľa gréckych médií ponúklo Grécku predaj najnovších stíhačiek Dassault Rafale za veľmi priaznivých podmienok.
V súčasnej situácii by mala byť prvoradým cieľom ochrana práv a záujmov členov Únie. „Len jednotná pozícia Európanov dokáže Ankare ukázať, že nemôže šikanovať svojich menších susedov. EÚ má výnimočnú príležitosť ukázať, že európska solidarita skutočne niečo znamená.“ uzatvára postoj.sk.