Ankara 29. marca 2022 – Turecko-izraelský plynovod by mohol byť jednou z európskych alternatív k ruským dodávkam. Dosiahnutie akejkoľvek dohody si však bude vyžadovať komplikované vyjednávanie. Taký je podľa agentúry Reuters postoj vládnych predstaviteľov a reprezentantov plynárenského sektora v oboch krajinách.

Myšlienka, ktorá sa zrodila pred niekoľkými rokmi, predpokladá vybudovanie podmorského plynovodu, spájajúceho Turecko s najväčším izraelským morským poľom Leviathan. Plyn by mal z neho prúdiť do Turecka a ďalej k južným európskym susedom, ktorí chcú diverzifikovať svoje plynové zdroje a znížiť závislosť od Ruska.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý týždeň povedal, že spolupráca v oblasti zemného plynu je „jedným z najdôležitejších krokov, ktoré môžeme spoločne urobiť pre bilaterálne vzťahy“, a dodal, že je pripravený vyslať zástupcov vlády do Izraela, aby myšlienku plynovodu oživili.

Vysoký turecký predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že rozhovory o tejto otázke pokračujú od návštevy izraelského prezidenta Isaaca Herzoga v Ankare začiatkom marca. V nasledujúcich mesiacoch by mohli nasledovať „konkrétne rozhodnutia“ o navrhovanej trase a zúčastnených subjektoch.

Predstavitelia sektora sú však vo vyjadreniach opatrnejší a tvrdia, že výrobné limity a geopolitika by mohli plán pochovať.

Pole Leviathan už zásobuje Izrael, Jordánsko a Egypt. Jeho vlastníci – americký Chevron a izraelské firmy NewMed Energy a Ratio Oil  – plánujú zvýšiť produkciu z 12 na 21 miliárd kubických metrov ročne.

Na porovnanie, Európska únia vlani doviezla 155 miliárd kubických metrov ruského plynu, čím pokrývala takmer 40 % jej spotreby.

Podľa NewMed bude veľká časť dodatočnej produkcie plynu skvapalnená a tankermi dopravená do Európy alebo na Ďaleký východ. Spoločnosť minulý mesiac deklarovala, že aj Turecko by sa mohlo stať destináciou, kam bude plyn z Leviathanu smerovať, ale musí isť tiež „s kožou na trh“ a zaviazať sa k vybudovaniu plynovodu.

Ďalší partneri Leviathanu otázku o rozhovoroch s Tureckom odmietli komentovať.

Izraelská ministerka energetiky Karine Elharrarová v nedeľu (27. 3.) pre Ynet uviedla, že mnohé aspekty, vrátane finančných, ešte musia byť prediskutované. „Treba preukázať ekonomickú realizovateľnosť, ktorá nie je samozrejmosťou,“ povedala.

Turecko ako „energetický most“

Izrael a Turecko sa podľa Reuters snažia hodiť za hlavu desaťročie diplomatického napätia, ktoré obvykle súviselo s riešením izraelsko-palestínskej otázky. Energetické partnerstvo by mohlo byť kľúčové, najmä potom, čo ruská invázia na Ukrajinu prinútila Európu hľadať alternatívy k dodávkam ruských uhľovodíkov.

„V nedávnom období došlo k zblíženiu s Izraelom a chceme, aby jeho plyn prechádzal cez Turecko na ceste do Európy,“ povedal ďalší turecký predstaviteľ. „Izrael to vníma pozitívne, uskutočnili sa niektoré rozhovory a existuje tu vôľa urobiť to,“ skonštatoval.

Turecko spotrebuje asi 50 miliárd kubických metrov plynu ročne a takmer celý tento objem dováža, väčšinu plynovodmi z Ruska, Iránu a Azerbajdžanu. Má výhodnú polohu regionálneho prepravného uzla, ktorý môže podporiť zintenzívnenie energetickej politiky.

Ďalšiu možnosť predstavuje projekt prepravy plynu z irackého Kurdistanu do Turecka a Európy, na ktorom by sa tiež mohol podieľať Izrael. Agentúra Reuters s odvolaním sa na irackých a tureckých predstaviteľov uviedla, že práve s týmto plánom súvisel marcový iránsky raketový útok na kurdské hlavné mesto Erbil.

„O Turecko je veľký záujem pre jeho domácu spotrebu, aj ako o trasu na prepravu plynu do krajín južnej Európy,“ povedal vysoký predstaviteľ izraelského plynárenského sektora. Problémom je, že už existujú dve navrhované trasy pre dodatočné dodávky z Leviathanu: cez existujúce egyptské terminály alebo plánovaný plávajúci LNG terminál. „Ak Turecko rýchlo zareaguje, môže to byť tretia alternatíva,“ dodal zástupca izraelského plynárenstva.

Podľa izraelských predstaviteľov by plynovod mal mať dĺžku 500 až 550 km a jeho výstavba by mala stáť okolo 1,5 miliardy eur, vďaka čomu by bol ekonomicky lepšie zvládnuteľný ako plynovod EastMed za 6 miliárd eur, ktorý by mal prepojiť Izrael s Cyprom, Gréckom a Talianskom.

Akákoľvek podmorská trasa by však musela prechádzať cez vody Cypru, ktorý Ankara neuznáva, alebo Sýrie, s ktorou Ankara nemá diplomatické vzťahy a podporuje povstalcov bojujúcich proti vláde v Damasku.

To by mohlo skomplikovať výstavbu a financovanie, ak by Turecko malo mať na plynovode priamy podiel, povedal Gokhan Yardim, konzultant tureckého plynárenského priemyslu, ktorý dve desaťročia pracoval na odhadoch pre možný plynovod.

Dve predchádzajúce hodnotenia boli založené na prietokoch 8 až 10 miliárd kubických metrov plynu a akýkoľvek menší prepravovaný objem by znamenal, že plynovod nebude realizovateľný, dodal Yardim.

Foto: Heerema