Praha 9. septembra 2020 – Turecko nedávno oznámilo, že v lokalite Sakarya na dne Čierneho mora našlo 320 miliárd m3 – množstvo, ktoré krajina spotrebuje za šesť až sedem rokov. Prvé dodávky by sa k spotrebiteľom mohli dostať už v roku 2023 a mali by pokrývať až tretinu dopytu. Prezident Recep Tayyip Erdogan označil objav za zlomový moment pre ekonomiku a energetiku a sľúbil, že sa zo silného regionálneho hráča medzi Európou a Áziou stane čistý vývozca energie. Podľa odborníkov však môže byť realita o niečo skromnejšia. Téme sa venoval český týždenník Hrot.
Krajina sa totiž musí spoliehať na dodávky fosílnych zdrojov z Ruska, Azerbajdžanu alebo Iránu. „Turecko má ochromujúce účet za dovoz energií,“ zdôraznil Ashley Sherman z poradenskej firmy Wood Mackenzie, ktorý sa špecializuje na energetiku. Len v roku 2019 Turecko zaplatilo za import 41 mld. USD a to ešte môže ďakovať nízkym cenám na trhoch.
Sherman súhlasí s tým, že nález môže krajine pomôcť pri vyjednávaní o nových plynových kontraktoch s ostatnými dodávateľmi. Nie je však jasné, či je vôbec technicky možné deklarovaný objem plynu vyťažiť, alebo či je údaj nadsadený s cieľom zvýšiť Erdoganovu popularitu v čase chradnúcej ekonomiky a historicky najslabšej pozície tureckej líry voči americkému doláru.
„Ak poviete, že sa jedná o ekonomický zázrak a že to bude mať obrovský dopad, musíte vedieť vysvetliť aj okolnosti, ktoré s tým súvisia. Rýchlosť ťažby a jej náklady, cenu, za ktorú budete môcť predať plyn,“ skonštatoval Nate Schenkkan z amerického think-tanku Freedom House. Podľa neho prichádzajú Erdoganove sľuby príliš skoro po oznámení nálezu ložiska a po nedostatočne dlhom prieskume plynového poľa.
Odborníci sú opatrní aj pri hodnotení avizovaného obdobia troch rokov do začiatku predaja plynu koncovým zákazníkom. „Dátum pôsobí ambiciózne, pretože by to vyžadovalo prvotriedne a takmer bezchybné vykonanie vrtu,“ myslí si Sherman. Turecku však skúsenosti s hlbinnou extrakciou plynu chýbajú.
Potrebný je totiž aj detailnejší prieskum pomocou niekoľkých vrtov a zmapovanie geologických pomerov v oblasti. Začatie ťažby by tak mohlo trvať aj desať rokov, píše Hrot. Na zvládnutie tejto náročnej úlohy bude musieť štátna ťažobná firma TPAO vytvoriť medzinárodné konzorcium so skúsenejšími spoločnosťami. Ankara pripustila, že vypíše výberové konanie pre zahraničných uchádzačov o stavbu plynovodu na pobreží.
Týždenník pripomína, že Turecko malo problémy s rastúcim štátnym dlhom už pred koronavírusovou pandémiou. Tá následne takmer zastavila turistický ruch, čo krajinu takisto významne zasiahlo. Nález plynu tak podľa tureckého ekonóma Ugura Gursesa schodok rozpočtu nezmenší a ani v ďalších rokoch nebude mať významnejší vplyv na štátne financie.
Pokiaľ ide o aktuálny spor s Gréckom týkajúci sa nálezísk plynu v okolí Cypru, experti očakávajú, že neutíchne ani po náleze v Čiernom mori. „Zdá sa, že Ankara tlačí na všetkých frontoch, čo je jej zahraničnopolitický prístup už niekoľko rokov,“ tvrdí Schenkkan.
Ložisko Sakarya by mohlo navyše zhoršiť vzťahy s ostatnými krajinami v oblasti. A to najmä s Bulharskom a Rumunskom, ktoré už pred niekoľkými rokmi oznámili podmorské objavy plynu. Prieskum v Čiernom mori realizuje aj ruský Rosnefť, zatiaľ bez výsledku.
Schenkkan si nemyslí, že by nový „turecký zázrak“ mohol významnejšie ohroziť pozíciu Ruska ako exportéra plynu. Podiel dovážaného ruského plynu do Turecka však v posledných rokoch výrazne klesá. Podľa vládnych štatistík sa ruský import medzi rokmi 2017 až 2019 znížil z 52 na 33 percent.
Krajina vlani importovala 45,2 mld. m3 plynu, takmer tretinu tvoril LNG, ktorého podiel stúpa. Väčšina pochádza z Kataru, menšia časť z USA. Tento rok v máji predal Turecku najviac plynu Azerbajdžan, nasledoval Katar a tretie bolo Rusko. To medziročne exportovalo do krajiny o dve tretiny menej plynu ako rok predtým, uzavrel týždenník Hrot.