Londýn 14. marca 2022 – Úplné zastavenie dodávok ruského plynu by znížilo HDP eurozóny o 2,2 %. Taký je odhad analytického tímu banky Goldman Sachs, ktorí sa venovali dôsledkom takéhoto kroku ako reakcie zo strany EÚ v rámci sankcií uvalených na Rusko za jeho útok na Ukrajinu alebo zo strany samotného Ruska ako odvety za doteraz uvalené sankcie.
V prvom scenári nenastane žiadne prerušenie ruských dodávok plynu, s výnimkou redukcie tokov, ku ktorým dochádza už od septembra minulého roku. Zohľadňujúc fyzické obmedzenia dodávok a s tým spojený tlak na ceny do efektov do hrubej pridanej hodnoty, analytici Goldman Sachs v eurozóne a Spojenom kráľovstve odhadujú že v roku 2022 ako celku by vysoké ceny plynu mohli znížiť rast HDP eurozóny o 0,6 percentuálneho bodu a Spojeného kráľovstva o 0,1 percentuálneho bodu. V prípade Nemecka by mohlo ísť o pokles až o 0,9 pb, pre jeho vysokú závislosť od ruského plynu.
Nepriaznivejší scenár, v ktorom by sa zastavili dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, by mohol znížiť HDP eurozóny o približne 1 %, pričom najviac postihnuté bude Nemecko a Taliansko.
„Scenár, v ktorom Rusko zastaví všetok export potrubného plynu, by mohol v roku 2022 znamenať pokles HDP eurozóny o 2,2 percentuálneho bodu v porovnaní s našou základnou prognózou, s výrazným vplyvom v Nemecku (-3,4 percentuálneho bodu) a Taliansku (-2,6 percentuálneho bodu),“ uviedli ďalej analytici.
Pokiaľ ide o infláciu, scenár, v ktorom sa zastaví tok plynu cez Ukrajinu, by k prognóze inflácie v eurozóne od Goldman Sachs, ktorá by mala vrcholiť v decembri 2022, pridal 0,7 percentuálneho bodu. V prípade kompletného zastavenia ruských tokov by išlo o zvýšenie inflácie o 1,3 percentuálneho bodu a pravdepodobným výrazným premietnutím do základných cien, konštatovali analytici.
Vyhliadky na ďalšie prudké nárasty cien energií podľa nich vyvolávajú obavy z príchodu „stagflácie“, v ktorom svetovú ekonomiku sužuje vysoká inflácia spolu s pomalým hospodárskym rastom a vysokou nezamestnanosťou.
Úplné prerušenie nepravdepodobné
Vzhľadom na to, že aj Rusko je závislé od exportu do Európy a jeho zdroje príjmov, ktoré zasiahli medzinárodné sankcie, sa neustále zmenšujú, považujú niektorí analytici úplné zastavenie ruských dodávok za nepravdepodobné.
„Aj keď Moskva minulý mesiac uzavrela novú dohodu s Pekingom o dodávke pre čínsku štátnu spoločnosť CNPC, podľa ktorej by malo ísť o ďalších 10 miliárd kubických metrov plynu ročne, dokončenie nového plánovaného plynovodu na prepravu týchto dodávok bude trvať dva až tri roky,“ povedal Mathieu Savary, hlavný európsky stratég BCA Research. „Medzitým sa Rusko bude musieť spoliehať na predaje do Európy, aby financovalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajine a zabezpečilo domácu stabilitu,“ dodal.
Odborník však súčasne pripomenul hrozbu, ktorá zaznela minulý týždeň z úst ruského vicepremiéra Alexandra Novaka.
Ten 6. marca povedal, že Rusko, ktoré dodáva 40 % plynu do Európy, plní svoje záväzky v plnom rozsahu, ale má právo na odvetné opatrenia voči Európskej únii po tom, čo Nemecko minulý mesiac zmrazilo certifikáciu plynovodu Nord Stream 2. „V súvislosti s … uvalením zákazu na Nord Stream 2 máme plné právo prijať zodpovedajúce rozhodnutie a uvaliť embargo na prepravu plynu cez plynovod Nord Stream 1,“ povedal Novak. „Zatiaľ takéto rozhodnutie neprijímame, ale tlačia nás k tomu európski politici svojimi vyhláseniami a obvineniami voči Rusku.
Európski politici musia podľa Novaka pravdivo varovať svojich občanov a spotrebiteľov, čo môžu očakávať. „Ak chcete odmietnuť dodávky energie z Ruska, pokračujte. Sme na to pripravení. Vieme, kam by sme mohli presmerovať objemy,“ dodal.
Podľa Savaryho Novakova hrozba stále poukazuje na riziko prerušenia európskych dodávok energie, ktoré bude v blízkej budúcnosti naďalej vyvíjať tlak na zvyšovanie cien zemného plynu. „Kým sa riziková prirážka v cenách ropy a plynu nerozplynie, vysoké náklady na energiu povedú k obdobiu stagflácie v eurozóne,“ dodal Savary s tým, že investori by si mali v blízkej budúcnosti zachovať opatrný postoj k európskym rizikovým aktívam.
Neurčité závery versaillského summitu EÚ
Hoci možnosť zastavenia ruských dodávok do Európy ako súčasť sankčného balíka v reakcii na inváziu na Ukrajinu niektoré európske krajiny v uplynulých týždňoch navrhli, nesúhlas Nemecka, Bulharska, Maďarska a ďalších členských štátov EÚ viedol k tomu, že blok k tomuto kroku zatiaľ nepristúpil.
Summit európskych lídrov vo Versailles v piatok prijal len neurčité závery. Európska únia by podľa nich mala postupne ukončiť svoju závislosť na zemnom plyne, rope a uhlí z Ruska. Na rozdiel od Európskej komisie, ktorá v minulotýždňovom pláne REPowerEU navrhla skončenie dovozu ruských uhľovodíkov v roku 2027, Európska rada prijala neurčitú formuláciu „čo najskôr“.
Podľa Versailleskej deklarácie by sa tak malo stať aj prostredníctvom identifikácie nových zdrojov energií, medzi ktoré patrí skvapalnený zemný plyn dodávaný napríklad zo Spojených štátov. Ďalšími krokmi majú byť zrýchlenie obmedzovania závislosti EÚ na fosílnych palivách, akcelerácia rozvoja obnoviteľných zdrojov alebo podpora zvyšovania energetickej účinnosti.
Záverečný dokument summitu taktiež zdôrazňuje, že snahy odpútať sa od fosílnych palív majú brať do úvahy „národné okolnosti“ a voľbu energetického mixu zo strany jednotlivých krajín.