Berlín 14. marca 2022 – Úplný zákaz ruských dodávok energií by bol pre nemecký domáci trh príliš škodlivý na to, aby bol zdôvodniteľný. Tvrdia to zástupcovia nemeckého priemyslu združení v nemeckej obchodnej asociácii energetického sektora BDEV. Téme sa venoval portál dw.com.

„Embargo na dodávky energie z Ruska by malo vysoko negatívny vplyv na našu ekonomiku a spotrebiteľov,“ povedala pre Deutsche Welle výkonná riaditeľka BDEW Kerstin Andreaeová. „Každé opatrenie sa musí zvážiť tak, aby neviedlo k neprijateľným šokom. Dnes môžeme dovoz ruského zemného plynu nahradiť len čiastočne,“ dodala.

Nahradenie ruského plynu na rozdiel od jeho ropy alebo uhlia je jednoznačne najväčšou výzvou pre Nemecko, poznamenal portál dw.com. Podľa štúdie think-tanku Transport & Environment pochádza približne 30 % nemeckej ropy z Ruska. Alternatívne zdroje ropy sa však dajú nájsť rýchlejšie a ľahšie ako zemný plyn, ktorého približne 50 % dodávok do Nemecka pochádzalo v roku 2021 z Ruska.

Nárast dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) sa bežne uvádza ako hlavná alternatíva a Nemecko, podobne ako veľká časť Európskej únie, v posledných mesiacoch drasticky zvýšilo dovoz LNG z USA. Urýchlilo aj plány na rozvoj vlastných importných LNG terminálov.

Štúdia Asociácie nemeckých obchodných a priemyselných komôr, skupiny zameranej na podporu podnikania, však hovorí, že Nemecko by potrebovalo dodávky všetkými LNG tankermi na svete, aby kompenzovalo úplnú stratu ruského plynu, ak by neexistovali žiadne iné alternatívy.

Ak by sa Nemecko zaviazalo splniť deklarovaný cieľ Európskej komisie znížiť dovoz plynu z Ruska o dve tretiny do roku 2023, veľkou výzvou pre krajinu bude pravdepodobne už budúca zima a v súvislosti s ňou doplnenie podzemných zásobníkov, poznamenal dw.com. Európska komisia by chcela presadiť, aby boli zásoby členských krajín k 1. októbru každého roka naplnené na 90 % kapacity.

Pohľad analytikov

Zastavenie ruských energetických dovozov by mohlo Nemecko stáť krátkodobo až 3 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP), ukázali odhady EconPol Europe, európskej siete pre výskum ekonomickej a fiškálnej politiky, o ktorých informovala agentúra Reuters.

„Náklady na zastavenie dovozu energií by boli značné, ak vezmeme do úvahy, že pandémia Covid-19 Nemecko stála približne 4,5 % ekonomického výkonu,“ povedal Andreas Peichl, vedúci Centra Ifo pre makroekonómiu a prieskumy s tým, že sa nedajú vylúčiť ani väčšie ekonomické prepady a otrasy, keďže sila potenciálneho šoku znamenala pre modelovanie odhadov vysokú neistotu.

Okrem toho treba podľa neho vziať do úvahy, že veľké časti priemyslu sa ešte nezotavili z účinkov pandémie.

Ropu a uhlie by mohli nahradiť dovozy z iných krajín, ale v prípade plynu by to nebolo také jednoduché, tvrdia analytici s tým, že Nemecko by malo rýchlo a rozhodne znížiť svoju závislosť od ruského plynu.

Analytici Goldman Sachs v minulotýždňovom odhade uviedli, že pri úplnom zastavení dodávok ruského plynu by priniesol eurozóne v roku 2022 pokles HDP o 2,2 percentuálneho bodu, pričom Nemecko s -3,4 percentuálneho bodu a Taliansku (-2,6 pb) by boli najviac zasiahnutými krajinami.

Nemecký postoj a summit EÚ

Viaceré z uvedených názorov zrejme ovplyvnili aj politický postoj Nemecka, ktoré spolu s krajinami, ako sú Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko a ďalšie, nesúhlasilo so zaradením zákazu dovozu ruských energií medzi sankcie EÚ uvalené na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Aj vzhľadom na postoj Nemecka, najsilnejšej ekonomiky EÚ, sa posledný summit jej lídrov (11. 3.) vo Versailles vyjadril k odklonu od ruských dodávok neurčito. Podľa jeho záverov by Európska únia, v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, mala ukončiť svoju závislosť na zemnom plyne, rope a uhlí z Ruska postupne a  „čo najskôr“, zatiaľ čo Európska komisia stanovila konkrétny termín, rok 2027.

Podľa Versailleskej deklarácie by sa tak malo stať aj prostredníctvom identifikácie nových zdrojov energií, medzi ktoré patrí skvapalnený zemný plyn dodávaný napríklad zo Spojených štátov. Ďalšími krokmi majú byť zrýchlenie obmedzovania závislosti EÚ na fosílnych palivách, akcelerácia rozvoja obnoviteľných zdrojov alebo podpora zvyšovania energetickej účinnosti.

Záverečný dokument summitu zdôrazňuje, že snahy odpútať sa od fosílnych palív majú brať do úvahy „národné okolnosti“ a voľbu energetického mixu zo strany jednotlivých krajín.