Bratislava 26. februára 2021 – Zapojenie sa Košického samosprávneho kraja (KSK) do medzinárodného projektu Hy4Future mu umožní získať pomoc expertov pri úspešnom zapájaní sa do vodíkových partnerstiev a žiadostiach o podporu zo zdrojov EÚ pre vodíkové regióny. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu Podpora vodíkových projektov to povedal profesor Vladimír Zeleňák z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

„My sme zareagovali na výzvu, ktorá sa objavila v auguste 2020, keď EK v rámci reakcie na koronavírusovú pandémiu zverejnila výzvu zameranú na spoluprácu regiónov na inovatívnych pilotných projektoch,“ priblížil Zeleňák, ktorý zastupuje SPNZ vo vedeckej rade Európskeho výskumného inštitútu pre energetické a plynárenské inovácie (ERIG). „V rámci neho vznikol nápad zapojiť sa do tejto výzvy, ktorá pozýva uhlíkovo zaťažené regióny vytvoriť partnerstvá a snažiť sa pripraviť ďalšie cesty a projekty, ktoré by boli následne v budúcnosti financované a ktoré by mohli pomôcť uhlíkovo zaťaženým regiónom,“ doplnil.

Projekt Hy4Future, v ktorom je KSK lídrom, spája okrem iných partnerov zo Saska, Horného Rakúska, Sicílie a rumunskej Konstancy a má špecifikovať ďalšie stratégie uhlíkovo zaťažených regiónov. „Je zameraný na identifikáciu problémov a základných prípadov (business cases), ktoré je potrebné v danom regióne riešiť. EK naň vyčlenila 100.000 eur. Tie môžeme čerpať formou expertov, ktorí nám pomôžu pri riešení týchto problémov a zohľadnení všetkých regionálnych špecifík a definícii základných problémov tak, aby bol región úspešný v zapájaní sa do partnerstiev týkajúcich sa vodíka alebo v žiadaní o podporu z rôznych zdrojov v rámci EÚ na podporu takýchto vodíkových regiónov,“ ozrejmil Zeleňák.

Pripomenul, že KSK, ktorý nedávno predstavil svoju vodíkovú stratégiu, patrí v rámci SR k hlavným regiónom, ktoré produkujú veľké množstvá CO2, keďže v relatívne malej oblasti sa nachádza US Steel, cementáreň Turňa aj uhoľná elektráreň Vojany. „Tá momentálne končí svoju činnosť a v KSK je vízia premeniť túto elektráreň na fotovoltaickú, keďže Vojany majú dobré napojenie na elektrickú sieť, pripravenú všetku infraštruktúru a pomerne veľké pozemky, kde je možné umiestniť fotovoltaické panely,“ vysvetlil Zeleňák a dodal, že v súvislosti s takouto možnosťou sa otvára aj otázka produkcie zeleného vodíka elektrolyzérmi.

Pri príprave projektu oslovili aj kľúčových hráčov v regióne, kooperujú s Vojanmi a viedli aj diskusie so spoločnosťami SPP – distribúcia, NAFTA. Ich témou boli aj možnosti využitia vyrobeného zeleného vodíka, napríklad primiešavanie do zemného plynu alebo transport do miest použitia, prípadne využitie úložísk NAFTY, ktoré je možné na takýto účel preskúmať.

Zeleňák zdôraznil aj potrebu produkcie modrého vodíka, keďže Slovensko nie je schopné pokryť výrobu vodíka z alternatívnych zdrojov energie. „Je v životnom záujme, aby aj do budúcnosti zemný plyn pri riešení rôznych environmentálnych problémov zohrával významnú úlohu. Na Slovensku by mal zohrávať významnú úlohu modrý vodík vyrobený parnou reformáciou aj zo zemného plynu,“ skonštatoval a podčiarkol aj dôležitosť zachytávať vyprodukovaný CO2 v cykle CCU a následne ho spracovávať na celý rad užitočných produktov využiteľných v technológiách a priemysle.

Problém je, že na Slovensku nie sú vybudované následné reťazce, ktoré by zachytený CO2 transformovali. Krajina by preto podľa neho mala strategicky rozmýšľať o vybudovaní prevádzok na zachytávanie a následné spracovanie CO2, podobne, ako to riešia viaceré vyspelé krajiny.

Foto: TASR