Berlín 4. septembra 2020 – Odpor voči dostavaniu plynovodu Nord Stream 2 medzi nemeckými politikmi silnie. Viacerí z nich vyzvali vládu kancelárky Angely Merkelovej na ukončenie podpory projektu, ktorý by mal ročne prepraviť 55 miliárd m3 zemného plynu z Ruska do Nemecka. Reagujú tak na otrávenie vodcu ruskej opozície Alexeja Navaľného. Informovali o tom portály argusmedia.com a dw.com.
Merkelová v stredu (2. 9.) vyhlásila, že Navaľný bol „nepochybne“ otrávený nervovoparalytickou látkou typu novičok „pri pokuse umlčať ho“. Prípad nastoľuje „vážne otázky, na ktoré môže odpovedať iba ruská vláda,“ uviedla Merkelová, ktorá minulý týždeň zopakovala podporu dokončeniu plynovodu. „Náš názor je, že Nord Stream 2 musí byť dokončený,“ povedala s tým, že považuje za nerozumné spájať tento ekonomický projekt s prípadom Navaľného.
Viacerí nemeckí politici vrátane spolustraníkov z CDU však v reakcii na Navaľného prípad vyzvali vládu, aby zrušila podporu projektu. Predseda parlamentného výboru pre zahraničné veci a kandidát na lídra strany
Norbert Röttgen z CDU vyhlásil, že Nord Stream 2 by mal byť zastavený formou „spoločnej európskej reakcie“. Diplomatické „rituály“ už podľa neho nestačia na riešenie ruskej „neľudskej a opovrhujúcej politiky“, preto je potrebná silná európska odpoveď, uviedol Röttgen.
Líderka Strany zelených Katrin Goring-Eckardt tvrdí, že je potrebná „jasná odpoveď“ zo strany Nemecka a EÚ. Mohlo byť ňou byť napríklad stanovisko, že „Nord Stream 2 už nie je niečo, v čom by sme spolu s Ruskom mohli pokračovať,“ uviedla.
Šéf liberálnej strany FDP Christian Lindner si myslí, že pokiaľ ruská vláda neposkytne jasné a zrozumiteľné vysvetlenia, bude to musieť mať dôsledky. „Režim, ktorý organizuje otravy, nemôže byť partnerom pre veľké projekty spolupráce, vrátane plynovodných,“ zdôraznil.
Iní, ako napríklad Markus Söder , vodca bavorskej CSU, vyhlásil, že pokračovanie Nord Streamu 2 „nie je rozhodnutím vlády“, ale ekonomickým rozhodnutím, ktoré musia prijať súkromné subjekty.
Špecialistka na nemecko-ruské vzťahy Sarah Pagung považuje zastavenie projektu za „najtvrdší možný dôsledok pre Rusko“. Poukázala však na to, že ekonomické dosahy takéhoto kroku by nezasiahli len Rusko, ale aj spoločnosti v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Holandsku, Švajčiarsku a Francúzsku, ktoré sa na projekte podieľajú.
Zastavenie projektu preto podľa nej „nemožno vylúčiť ako alternatívu, ale je to nepravdepodobné“, vyjadrila sa pre dw.com. Súčasne pripustila, že Nemecko by mohlo otravu Navaľného využiť ako „príležitosť“ na zmenu svojej pozície voči Nord Streamu 2 bez toho, aby to vyzeralo, že ustupuje tlaku USA.
Finalizáciu plynovodu zastavili americké sankcie z decembra minulého roka. USA dlhodobo odmietajú projekt, ktorý podľa nich posilňuje ruský ekonomický a politický vplyv v EÚ. Americká strana v súčasnosti hrozí zavedením ďalšieho balíka sankcií, okrem iného proti prístavu Mukran, v ktorom kotvia ruské plavidlá uspôsobené na kladenie potrubí.
Nemecká vláda, väčšina štátov EÚ, ako aj konzorcium zúčastnených firiem sankcie odmieta, keďže sú podľa nich v rozpore s medzinárodným právom.
Dostavať treba ešte zhruba 160 km plynovodu v Baltskom mori. Rusko podľa posledných vyjadrení prezidenta Putina očakáva spustenie plynovodu do prevádzky v prvom štvrťroku 2021.