Bratislava 24. marca 2023 – Vodík bude hrať pri úsilí o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 dôležitú úlohu. Uplatnenie nájde v doprave, priemysle aj v energetike. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Rozvoj vodíkových projektov v plynárenstve“ to povedal predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschütz. Spolu s profesorom Technickej univerzity v Košiciach a koordinátorom vodíkových technológií na Slovensku Jurajom Sinayom sa zhodli na dôležitosti vytvorenia potrebného legislatívneho rámca ako podmienky rozvoja vodíkového sektora.
V energetickom mixe je vodík v súčasnosti prítomný najmä v chemickom priemysle a rafinériách, podotkol Weiterschütz. „Využíva sa pri výrobe minerálnych hnojív a odsírení budúceho paliva. Chceli by sme širšie nasadenie najmä obnoviteľného, zeleného, resp. nízkouhlíkového vodíka,“ dodal s tým, že takýto vodík by mal nahradiť jeho súčasnú formu vyrábanú a spotrebúvanú v týchto odvetviach zo zemného plynu s veľkou uhlíkovou stopou v podobe priamych uhlíkových emisií. „To je hlavný cieľ, ktorý v našom hospodárstve chceme riešiť zeleným vodíkom,“ zdôraznil šéf NVAS.
Pokiaľ ide o zdroje dodávok, prioritou podľa neho je domáca výroba vodíka, ktorou sa zvyšuje energetickú sebestačnosť. „Ale vieme, že potreba vodíka na Slovensku bude veľmi vysoká a domáce zdroje ju nedokážu pokryť, čiže dôležitá je úloha importu vodíka zo zahraničia, a to z viacerých smerov,“ skonštatoval Weiterschütz.
Snahou Slovenska podľa jeho slov je aby popri zelenom vodíku, ktorý by mal byť produkovaný z OZE nebiologického pôvodu, aby sa považoval za obnoviteľný, diskusia na európskej úrovni smerovala aj k uznaniu tzv. nízkouhlíkového vodíka, teda takého, ktorý má emisie minimálne o 70 % nižšie oproti jeho forme vyrobenej zo zemného plynu.
Aplikácie
Čo sa týka budúcich aplikácií, predseda NVAS vidí využitie vodíka napríklad v doprave. V tejto súvislosti je okrem chýbajúcich zdrojov zeleného vodíka riešiť aj otázku potrebnej infraštruktúry v podobe čerpacích staníc na vodík. Ich budovanie by mal podporiť vznik flotíl vodíkových autobusov ako stálych odberateľov paliva z takýchto čerpacích staníc. Tie by mali byť verejné a dostupné verejnosti, aby ich mohli využívať aj prípadní individuálni zákazníci, ktorí uprednostnia elektromobil na vodík pred batériovým elektromobilom.
Pokiaľ ide o nábeh, nebude rýchly, poznamenal Weiterschütz. „Ale môže byť troška rýchlejší ako pri nabíjačkách. Pretože čerpacia stanica obslúži oveľa viac automobilov za časovú jednotku ako nabíjacia stanica,“ pripomenul s tým, že napríklad jedna čerpacia stanica v Bratislave by mohla nahradiť 30-40 nabíjačiek. Čerpacie stanice pre autobusy vytvoria veľkú kapacitu aj pre ostatných záujemcov o vodíkové vozidlá.
Pri pohľade do budúcnosti šéf NVAS vidí ako prvú métu rok 2030, keď by mal byť k dispozícii základný ekosystém vodíka, základná sieť čerpacích staníc. Pokiaľ ide o rok 2050, ten je métou pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality, kde by mal vodík hrať dosť dôležitú úlohu. „Ak pôjde rozvoj vodíka takou trajektóriou, ako si myslíme, tak ho nájdeme v rôznych odvetviach, ako sú priemysel, doprava, ale aj energetika,“ očakáva Weiterschütz, ktorý v tejto súvislosti spomenul najmä tepelnú energetiku a budúce využívanie mikrokogeneračných jednotiek v domácnostiach vyrábajúcich z vodíka elektrinu aj teplo.
Pokiaľ ide nutnosť prispôsobenia sa takémuto vývoju zo strany domácností v podobe výmeny koncových zariadení, napríklad kotlov či sporákov, predseda NVAS povedal, že dekarbonizácia plynu vodíkom bude nastupovať postupne a plynulo. Najprv sa bude primiešavať do plynu a už teraz sú k dispozícii zariadenia, ktoré dokážu fungovať aj na viac ako 20 % prímesi vodíka v zemnom plyne. Aj existujúce zariadenia dokážu v vodík malom množstve s veľkým množstvom plynu spracovať bez toho, aby sa niečo muselo meniť, dodal šéf NVAS.
Legislatívne úskalia
Vzhľadom na to, že v budúcnosti dôjde k transformácii viacerých odvetví, Weiterschütz tvrdí, že možných úskalí je neúrekom. „Regulácia, chýbajúca legislatíva, všetky podmienky ktoré vytvoria priestor na to, aby sa dalo niečo realizovať. Keď už pristúpite k realizácii, treba urýchliť proces povoľovania, lebo ten je veľmi dlhý,“ povedal.
Potrebu vytvorenia príslušnej legislatívy zdôraznil aj profesor Juraj Sinay, podľa ktorého sme v tomto smeru stále na začiatku, čo môže byť výhoda aj nevýhoda. „Musíme vytvoriť legislatívne podmienky v tom zmysle, že pokiaľ máme záväznú legislatívu, to znamená zákon, – a my už vieme, že máme zákon o energetike – tak sa tam musí doplniť vodík, ako jedna zo základných komodít,“ zdôraznil.
Následne je potrebné využiť skúsenosti zo zahraničia, kde už tieto technológie fungujú. „Aby sme sa snažili prevziať ich nezáväznú legislatívu. Teda normy, predpisy do nášho legislatívneho balíka,“ ozrejmil Sinay. „Dnes pracujeme presne na tom, že sa skontaktujeme so zahraničnými partnermi, či sú to konkrétne firmy alebo audítorské inštitúcie, ktoré ma za sebou už niekoľko takýchto opatrení a konkrétnych aktivít, aby sme čo možno najviac prevzali zo skúseností inštitúcií, ktoré to už majú za sebou,“ dodal s tým, že nemá zmysel vymýšľať niečo „na zelenej lúke“, ak sú už z iných krajín, napríklad z Francúzska, Nemecka či Česka známe fungujúce príklady, ktoré treba prevziať.
Za jednu z hlavných úloh, či už v rámci akčného plánu alebo aj mimo neho, považuje Sinay vytvorenie podmienok pre priemyselných partnerov, aby mohli bez problémov začať rozvíjať svoje vodíkové iniciatívy. „Len k tomu potrebujú legislatívny balík pozostávajúci zo záväznej a nezáväznej legislatívy, to znamená zákony a z nich odvodiť nezáväznú legislatívu,“ dodal Sinay.
Vodík je podľa neho u nás stále vnímaný ako nové médium. „Ale je to médium, od ktorého sa dnes nedá ujsť. Všetky krajiny EÚ už zistili, že vodík nie je len nosič energie, ale aj základ budúcich energetických mixov,“ zdôraznil s tým, že „vodíkovú kultúru“ je potrebné viac propagovať, v inštitúciách, firmách a podnikoch.
Veľmi jednoduché to majú podniky, pre ktoré ide o biznis a zisk, s perspektívou do roku 2030 a ešte ďalej, do 2050. „Ale inštitúcie, ktoré k tomu majú pripraviť podmienky, ľudovo povedané „otvoriť dvere“, sú presne tie ktoré musia pripraviť legislatívne predpisy a zostaviť legislatívny balík, tak tam musíme popracovať,“ uzavrel profesor Juraj Sinay.