Brusel 23. júna 2022 – Snaha Európskej únie o ukončenie závislosti na ruskom plyne rezultovala okrem diverzifikácie dodávok, šetrenia energiou alebo presadzovania obnoviteľných zdrojov aj do rozhodnutia niektorých členských krajín rozšíriť existujúce lokality na ťažbu plynu alebo ťažiť doposiaľ nevyužité zásoby. Téme sa venoval portál euractiv.com.

Jedným z príkladov je spoločný holandsko-nemecký postup pri ťažbe v Severnom mori. Projekt je už istý čas plánovaný, ale nemecká vláda spolkovej krajiny Dolné Sasko sa rozhodla nevydávať potrebné povolenia. Holandské ministerstvo nedávno oznámilo, že Dolné Sasko „teraz príjme iné rozhodnutie pre vojnu na Ukrajine“ a projekt sa má začať v roku 2024.

Taliansko zvažuje zdvojnásobenie ťažby

Tlak na rozšírenie ťažby zemného plynu sa stupňuje aj v Taliansku. Krajina ročne vyprodukuje okolo 3,3 miliardy metrov kubických a podľa odhadov vlády sú v talianskom podloží zásoby 70 až 90 miliárd metrov kubických. V súčasnosti sú však zablokované zákonom a plyn nie je možné ťažiť.

Vo februári, v reakcii na energetickú krízu a rastúce účty za energie, vláda talianskeho premiéra Maria Draghiho začala uvažovať o možnosti zdvojnásobenia ťažby. Vojna na Ukrajine ešte zintenzívnila diskusiu o energetickej stratégii krajiny pri využívaní domácich zdrojov. Po tom, ako Gazprom prerušil dodávky do Talianska, minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani otvoril otázku prehodnotenia ťažobných činností. V tejto súvislosti označil za chybu zníženie podielu domáceho plynu z 20 % v roku 2000 na 3 – 4 % v roku 2020.

Prvý rumunský projekt po 30 rokoch

Rumunsko je najväčším producentom ropy spomedzi členských štátov EÚ a má tiež preukázané zásoby plynu na mori, ktoré boli až do apríla tohto roka nedostupné. Vládna koalícia však súhlasila so zmenou zákona o projektoch na mori, ktoré boli dovtedy zaťažené dodatočným zdanením a ďalšími obmedzeniami.

Ropná a plynárenská spoločnosť Black Sea Oil & Gas (BSOG), kontrolovaná investičnou spoločnosťou Carlyle so sídlom v USA, pred týždňom oznámila, že začala komerčnú ťažbu plynu v Čiernom mori a 15. júna uskutočnila prvé dodávky do rumunskej plynárenskej siete.

Pre Rumunsko ide o medzník, keďže sa tak zavŕšil prvý projekt rozvoja zemného plynu v Čiernom mori za posledných 30 rokov.

BSOG uviedla, že tento rok vyťaží 500 miliónov kubických metrov zemného plynu z morských ložísk Ana a Doina, ktoré budú počas ďalších troch rokov poskytovať miliardu kubických metrov plynu ročne. Ťažba z polí by mala trvať 10 rokov.

Nórsko je tradične druhým najvýznamnejším dodávateľom plynu pre EÚ. Po ruskej invázii na Ukrajinu prisľúbilo, že pomôže EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Na jeho nahradenie povolila nórska vláda zvýšenie produkcie, čo sa stretlo so silným nesúhlasom ľavicovej opozície.

Slovensko by mohlo pokryť 10 % svojej spotreby

Plány na projekty domácej ťažby sa objavujú aj v menších krajinách EÚ vrátane Slovenska. Druhá najviac plynofikovaná krajina Únie ročne sa spotrebuje 5 miliárd kubických metrov plynu. Svoj potenciál ťažby nevyužíva, ťaží cca 50 miliónov metrov kubických ročne, kým v 60. rokoch to bolo 1,5 miliardy kubíkov ročne. Súčasný objem ťažby tak predstavuje jedno percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku.

Pred pár rokmi bolo objavené ložisko plynu, ktoré by podľa odhadov mohlo pokryť asi 10 % domácej spotreby. Podľa spoločnosti Nafta aktuálne prebiehajú rokovacie a schvaľovacie procesy týkajúce sa ďalšej ťažby, sú však brzdené činnosťou aktivistov. Vojna na Ukrajine prispela k tomu, že projekt je opäť aktuálny, pričom ťažba by mohla začať o dva roky, ak všetko pôjde podľa plánu, tvrdí euractiv.com.

Albánsko v súčasnosti nespotrebúva, nevyrába ani nedováža žiadny plyn. Má však domáce zásoby a tamojšia vláda presadzuje plynofikáciu krajiny vrátane priemyslu a energetického sektora. Okrem niekoľkých ťažobných projektov počíta aj s využívaním plávajúcich LNG terminálov pri južnom pobreží.

Bulharsko a Francúzsko zatiaľ ťažbu odmietajú

Naopak, niektoré členské krajiny zatiaľ obnovenie či zintenzívnenie domácej produkcie zemného plynu zatiaľ odmietajú. Napríklad Bulharsko má odhadom 480 miliárd kubických metrov bridlíc, ale súčasná legislatíva bráni ťažbe a vláda nemá v úmysle tento stav zmeniť.

Francúzsko má značný potenciál ťažby na mori aj na súši, ale tak ako v Bulharsku alebo Taliansku zákon zakazuje udeľovať nové povolenia. S výnimkou poslanca Davida Habiba, ktorý sa zasadzuje za znovuotvorenie ložísk plynu v Alsasku, neexistuje žiadny tlak na zmenu situácie, uzavrel euractiv.com.

Foto: Shutterstock/Yaping