Oslo 1. decembra 2022 – Vysoké a kolísavé ceny zemného plynu v Európe nie sú v záujme Nórska. Na priemyselnom podujatí v Osle to vyhlásil nórsky premiér Jonas Gahr Störe, ktorý sa súčasne zaviazal uprednostňovať stabilitu exportu plynu vzhľadom na kľúčovú úlohu krajiny v zásobovaní Európy. Informoval o tom portál spglobal.com.

„Najdôležitejším príspevkom Nórska je byť stabilným dodávateľom plynu,“ uviedol nórsky premiér vo svojom vystúpení. Poznamenal, že štátom kontrolovaná plynárenská a ropná spoločnosť Equinor – najväčší hráč na nórskom kontinentálnom šelfe – je v súčasnej situácii „možno najdôležitejšou európskou spoločnosťou“.

Po prudkom obmedzení ruských tokov, ku ktorým Moskva pristúpila po februárovej invázii na Ukrajinu, je Nórsko aktuálne najväčším samostatným dodávateľom plynu do Európy. Podľa pravidelnej štvrťročnej Správy Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom za druhý štvrťrok dovoz plynu cez plynovody z Nórska medziročne vzrástol o 16 % a po prvýkrát zabezpečil viac paliva ako dovoz potrubím z Ruska.

Podiel dovozu potrubného plynu z Nórska bol v druhom štvrťroku 2022 podobne ako v predchádzajúcom štvrťroku 23 % a v porovnaní s druhým kvartálom 2021 vzrástol o 3 percentuálne body. Za prvých 10 mesiacov roku 2022 dosiahol nórsky vývoz podľa údajov S&P Global 93,7 mld. m3, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 5,5 mld.

Produkcia plynu v Nórsku vzrástla v Q2 2022 medziročne o viac ako 15 % na 29,9 mld. m3. V prvej polovici roku 2022 Nórsko vyprodukovalo 60,8 miliárd m3 zemného plynu, čo je nárast oproti 55 miliardám m3 v prvej polovici roku 2021.

Výrobcovia ako Equinor boli motivovaní k maximalizácii vývozu vysokými európskymi cenami plynu, pričom niektorí uprednostňovali ťažbu plynu pred produkciou ropy. Platts, súčasť S&P Global Commodity Insights, ohodnotila holandskú referenčnú cenu TTF na mesiac dopredu na historické maximum 319,98 EUR/MWh 26. augusta.

Ceny odvtedy oslabili v dôsledku silných zásob, mierneho počasia a zníženia dopytu, ale zostávajú vysoké, pričom cena TTF na mesiac dopredu bola naposledy stanovená 29. novembra na 130,23 €/MWh.

V októbri sa Nórsko a Európska komisia dohodli na vypracovaní nástrojov na stabilizáciu energetických trhov a obmedzenie vplyvu kolísania cien s tým, že obe strany zdieľajú „spoločné odhodlanie“ ceny výrazne znížiť, pripomenul spglobal.com.

EK chce využiť spoločnú vyjednávaciu silu EÚ, aby sa so svojimi „dôveryhodnými“ dodávateľskými partnermi dokázala dohodnúť na spôsobe zníženia nákladov na dovoz plynu do EÚ.

V septembrovom rozhovore pre S&P Global však nórsky štátny tajomník pre energetiku Andreas Bjelland Eriksen vyhlásil, že predaj nórskeho plynu je plne v kompetencii komerčných operátorov. „Predávajú svoju produkciu na trhu za komerčných podmienok. Plyn prúdi do destinácie s najvyššou cenou,“ zdôraznil Eriksen.

Bezpečnosť morskej infraštruktúry ako priorita

Nórsky premiér na podujatí v Osle okrem iného povedal, že Nórsko prijalo viaceré opatrenia na zvýšenie bezpečnosti svojej energetickej infraštruktúry na mori. V tejto súvislosti vyzdvihol prácu tamojších pracovníkov z plynárenského sektora, ktorí podľa neho „doslova pomáhajú udržiavať svetlá v Európe rozsvietené“.

Störe pripomenul aj septembrové výbuchy plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka v Baltskom mori, ktoré spôsobujú pocit zvýšenej neistoty medzi nórskymi pracovníkmi na mori. „Môžem vás ubezpečiť, že bezpečnosť na nórskom kontinentálnom šelfe berieme veľmi vážne. Pre vládu bola vždy prioritou, ale v tomto roku sme podnikli niekoľko krokov v záujme personálu a zabezpečenia neprerušovaných dodávok nórskeho plynu do Európy,“ dodal.

Výbuchy z 26. septembra poškodili obe línie plynovodu Nord Stream 1 a jednu líniu paralelného plynovodu Nord Stream 2. Druhá línia Nord Streamu 2 zostala nepoškodená a je naďalej schopná prevádzky. Ani jeden z plynovodov v čase incidentov neprepravoval plyn do Európy.

Toky cez Nord Stream1 boli zastavené 31. augusta, čo ruský monopolný vývozca potrubného plynu Gazprom zdôvodnil technickými a právnymi problémami súvisiacimi s údržbou turbín na kompresorovej stanici Portovaja.

Rusko po spomínaných incidentoch ponúklo možnosť prepravovať plyn cez neporušenú líniu Nord Streamu 2, povoľovací proces nevyhnutný pre spustenie potrubia do prevádzky však bol v Nemecku zastavený v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nemecko v reakcii na túto ponuku uviedlo, že Rusko môže dodávať plyn cez Nord Stream 1, na ktorý sa nevzťahujú žiadne sanckie.

V dánskych a švédskych vodách tamojší experti vykonali samostatné vyšetrovanie škôd, pričom ich predbežné výsledky ukazujú na sabotáž.

Výbuchy na potrubiach vyvolali obavy z možnosti ďalších útokov na kľúčovú európsku energetickú infraštruktúru. To podnietilo európske úsilie o posilnenie bezpečnosti energetickej infraštruktúry, pričom najmä Nórsko zvýšilo bezpečnosť v okolí svojich ropných a plynových zariadení, ako aj potrubí na mori.

Okrem iného nasadilo svoje námorníctvo a letectvo na hliadkovanie ťažobných zariadení a umiestnilo vojakov do závodov na spracovanie plynu. Na kontrolu podmorského plynovodu Europipe II, ktorý vedie z nórskeho závodu Kaarstoe do nemeckého Dornumu, zase využíva špecializované plavidlo Havila Subsea vybavené diaľkovo ovládanými podmorskými vozidlami.