Berlín 10. mája 2021 – Prelomové rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o čiastočnej protiústavnosti zákona o ochrane podnebia si žiada od tamojšej vlády stanovenie znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2030. Riešením je využívanie plynov, v súčasnosti zemného plynu a v budúcnosti vodíka, či už v energetike, priemysle či v doprave. V komentári na portáli euractiv.com to uviedol Mario Mehren, výkonný riaditeľ nemeckej energetickej spoločnosti Wintershall Dea.
Nemecký spolkový zákon o ochrane podnebia je „nedostačujúci“, pretože neupravuje znižovanie emisií skleníkových plynov po roku 2030. Koncom apríla to skonštatoval Spolkový ústavný súd.
Vláda v Berlíne dostala čas do konca roka na úpravu zákona, ktorý v súčasnom znení „porušuje slobody sťažovateľov, z ktorých sú niektorí ešte stále veľmi mladí“, uviedol súd. Nemecko musí podľa súdu „prinajmenšom“ určiť maximálny limit množstva vypustených emisií pre obdobie po roku 2030.
Súd tak čiastočne vyhovel sťažnosti klimatických aktivistov z Nemecka, Bangladéša a Nepálu, podľa ktorých musí Nemecko prispieť k tomu, aby zostali zachované základné životné podmienky pre mladé generácie ľudí žijúcich v krajinách, najviac ovplyvňujúcich podnebie.
Odpoveďou je plyn
„Kocky sú hodené a dosah tohto rozhodnutia ďaleko presiahne hranice Nemecka,“ tvrdí Mehren s tým, že dôsledky rozsudku sú zrejmé: Nemecko musí stanoviť ciele zníženia na obdobie po roku 2030, ako aj dôkladný plán, ako ich dosiahnuť – a dovtedy rýchlo znížiť emisie. Plyn môže pomôcť pri riešení oboch otázok – vo forme zemného plynu v súčasnosti a ako vodík v budúcnosti, skonštatoval šéf Wintershall Dea.
„Zemný plyn už v Nemecku ukázal svoj obrovský prínos pri ochrane podnebia. Prechod z uhlia na plyn pri výrobe elektriny (+ 11 %) nám v elektroenergetickom priemysle zachránil zhruba 6 miliónov ton emisií CO2 len za rok 2019,“ zdôraznil Mehren a položil si otázku, prečo nenahradiť uhlie plynom skôr ako v roku 2038 a znížiť emisie už teraz.
Samotné obnoviteľné zdroje energie podľa neho nemôžu z krátkodobého a strednodobého hľadiska pokryť dopyt po elektrine v Nemecku a Európe. „Po vyradení jadrovej energie a uhlia – a v súlade s aktuálne plánovaným rozšírením kapacity – budú OZE schopné pokryť iba okolo 55 % predpokladaného dopytu po elektrickej energii v Nemecku v roku 2030 – to isté platí pre Európu,“ vyčíslil.
Okrem toho výroba energie v Nemecku predstavuje iba zhruba 20 % energetického dopytu. „Odkiaľ budeme brať potrebnú energiu? Niet pochýb: Ak chceme zaručiť bezpečné a dostupné dodávky energie a súčasne znížiť emisie, potrebujeme viac plynu. Teraz,“ zdôraznil Mehren.
Princíp technologickej neutrality je potrebný
Berlín a Brusel si podľa neho po dlhom zvažovaní uvedomili, že prístup „všetko na elektrinu“ nie je možný. A majú pravdu: Energetický sektor je jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov na svete. Do roku 2050 sa dopyt viac ako zdvojnásobí. Energeticky náročné priemyselné odvetvia v Európe, ktoré sú ochotné znížiť svoje emisie odchodom od uhlia, zároveň čelia nestálosti cien a dostupnosti. „Tieto riziká nepredstavujú iba hrozbu pre podniky. Predstavujú hrozbu pre európske hospodárstvo vo všeobecnosti,“ tvrdí šéf Wintershall Dea.
Zdôraznil, že na dosiahnutie ambicióznych európskych cieľov v oblasti klímy, ochranu domácnosti pred nespravodlivým zaťažením a zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu je potrebný technologicky neutrálny prístup k energii, ktorý sleduje jediný cieľ: Rýchle zníženie emisií za prijateľné náklady.
„Plynové technológie by sa preto mali byť dôraznejšie zvažované vo všetkých odvetviach. Sú spoľahlivé, cenovo dostupné a vyplatia sa pri ochrane klímy. Emisie CO2 možno výrazne znížiť používaním plynu pri výrobe energie, v priemysle, ako aj na trhu s kúrením a v oblasti mobility. Silný záväzok k potenciálu plynových technológií môže poskytnúť európskemu priemyslu potrebné plánovanie a zabezpečenie investícií,“ myslí si Mehren.
Úloha vodíka pri znižovaní emisií
Kľúčom k silnej ochrane podnebia v Európe môže podľa neho byť vodík. Už 20-percentná prímes vodíka v európskej plynárenskej sieti by mohla znížiť emisie CO2 o 60 miliónov ton ročne – množstvo, ktoré Dánsko emituje za celý rok. Môže to byť navyše rozhodujúci faktor pre dekarbonizáciu európskeho priemyslu, ktorý predstavuje 17 % emisií skleníkových plynov EÚ.
Oba príklady podľa Mehrena jasne ukazujú, že na dosiahnutie rýchleho zníženia emisií je nevyhnutne potrebný spoľahlivý a udržateľný trh s vodíkom. Ten je však možné založiť, iba ak bude v dohľadnej dobe k dispozícii značné množstvo uhlíkovo neutrálneho alebo nízkouhlíkového vodíka. „Vodík vyrobený z OZE nie je v súčasnosti konkurencieschopný ani dostupný v dostatočnom množstve. Stabilný trh s vodíkom je možné rýchlo založiť, iba ak vodík zo zemného plynu hrá ústrednú úlohu,“ podčiarkol Mehren s tým, že tvorcovia politík musia podporovať investície do vodíkových technológií, rozvíjať infraštruktúru a pevne etablovať vodík vo viacerých aplikačných oblastiach.
Realizácia technologicky neutrálnej energetickej politiky pre vodík môže pomôcť Európe rýchlo a zásadne znížiť svoje emisie a ušetriť potrebné prostriedky. Výpočty z Hydrogen4EU podľa šéfa Wintershall Dea ukazujú, že čistú nulu do roku 2050 je možné dosiahnuť aj technologicky neutrálnym prístupom, a to za podstatne nižšie náklady. „V porovnaní s prístupom, ktorý sa zameriava na zelený vodík z OZE, ušetrí technologicky neutrálny prístup, ktorý zohľadňuje vodík zo zemného plynu, ročne približne 70 miliárd eur, a to počas nasledujúcich 30 rokov,“ vyčíslil.
Ako súčasť plynárenského priemyslu chce Wintershall Dea významným spôsobom prispieť k dekarbonizácii európskeho kontinentu, a tým pomôcť EÚ pri dosahovaní jej ambicióznych klimatických cieľov. Pre spoľahlivé, udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie sú potrebné elektróny a molekuly, káble a potrubia. „Potrebujeme elektrinu a plyn ako partnerov. Nemecká vláda by to mala vziať do úvahy pri definovaní nových ciest znižovania emisií na obdobie pred aj po roku 2030. A Európa by mala zaujať jasný postoj,“ dodal na záver Mehren.