Moskva 6. septembra 2022 – Rusko môže pre západné sankcie čeliť dlhšej a hlbšej recesii, než oficiálne pripúšťa. Vyplýva to z interného dokumentu pripraveného pre zasadanie vlády z 30. augusta, ktorého pravosť pre agentúru Bloomberg potvrdili viaceré zdroje oboznámené so situáciou. Viaceré sektory by podľa správy v dôsledku sankcií mohli prestať byť hnacím motorom domácej ekonomiky. Týka sa to aj plynárenstva, pričom dokument upozorňuje, že zastavenie vývozu plynu do Európy prinesie straty na daňových príjmoch a európsky trh nebude možné úplne nahradiť ani v strednodobom horizonte.
Dokument, výsledok niekoľkomesačnej práce úradníkov a expertov, ktorí sa snažia posúdiť skutočný vplyv ruskej ekonomickej izolácie v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu, vykresľuje podľa agentúry Bloomberg oveľa hrozivejší obraz, než ruskí predstavitelia zvyčajne verejne prezentujú.
Dva z troch scenárov v správe ukazujú, že v budúcom roku sa zrýchli kontrakcia ekonomiky, ktorá sa vráti na predvojnovú úroveň až na konci dekády alebo neskôr. „Zotrvačný“ scenár predpokladá, že ekonomika v budúcom roku klesne o 8,3 % oproti roku 2021, zatiaľ čo „stresový“ scenár uvádza minimum v roku 2024 na 11,9 % pod úrovňou minulého roka.
Všetky scenáre predpokladajú zintezívňovanie tlaku sankcií, ku ktorým sa pravdepodobobne pripoja ďalšie krajiny. Ostrý odklon Európy od ruskej ropy a plynu môže tiež zasiahnuť schopnosť Kremľa zásobovať svoj vlastný trh, uvádza sa v správe.
Okrem samotných obmedzení, ktoré pokrývajú asi štvrtinu dovozu a vývozu, správa podrobne uvádza, ako Rusko teraz čelí „blokáde“, ktorá „zasiahla prakticky všetky formy dopravy“, čo ďalej poškodzuje ekonomiku krajiny. Technologické a finančné obmedzenia zvyšujú tlak. Správa odhaduje, že do roku 2025 môže krajinu opustiť až 200.000 IT špecialistov, čo je prvá oficiálna prognóza rozširujúceho sa úniku mozgov.
Verejne úradníci tvrdia, že vplyv sankcií bol menší, než sa obávali, s poklesom menej ako 3 % v tomto roku a ešte nižšom v roku 2023. Externí ekonómovia tiež upravili výhľad na tento rok a znížili pôvodné prognózy hlbokej recesie, keďže ekonomika sa držala lepšie, ako sa očakávalo.
Pokles exportu
Dokument vyzýva na rad opatrení na podporu ekonomiky a ďalšie zmiernenie vplyvu reštrikcií, aby sa ekonomika v roku 2024 zotavila na predvojnovú úroveň a potom stabilne rástla. Tieto kroky však zahŕňajú mnohé z rovnakých opatrení na stimuláciu investícií, ktoré vláda ponúkala za posledné desaťročie, keď rast do značnej miery stagnoval aj bez sankcií, tvrdí Bloomberg.
V priebehu budúceho roka alebo dvoch správa varuje pred „zníženým objemom výroby v rade exportne orientovaných sektorov“, od ropy a plynu po kovy, chemikálie a drevené výrobky. Aj keď je neskôr možné určité oživenie, „tieto sektory prestanú byť hnacím motorom ekonomiky“, uvádza dokument.
Úplné zastavenie dodávok plynu do Európy, hlavného ruského exportného trhu, by podľa správy mohlo stáť až 400 miliárd rubľov (6,62 miliardy eur) ročne na stratených daňových príjmoch. Stratený predaj nebude možné úplne kompenzovať novými exportnými trhmi ani v strednodobom horizonte.
V dôsledku toho bude musieť byť ťažba znížená, čo ohrozuje ciele Kremľa týkajúce sa rozšírenia domácich dodávok plynu, uvádza správa. Nedostatok technológií potrebných pre závody na skvapalnený zemný plyn je „kritický“ a môže brzdiť snahy o vybudovanie nových.
Plány Európy zastaviť dovoz ruských ropných produktov – v minulom roku tam smerovalo približne 55 % exportu – by mohli spustiť prudké zníženie produkcie, pre ktoré by domáci trh mal tiež nedostatok paliva.
Výrobcovia kovov strácajú v dôsledku obmedzení 5,7 miliardy dolárov ročne, uvádza sa v správe.
Ak svetová ekonomika skĺzne do recesie, varuje podľa agentúry Bloomberg správa, Rusko by mohlo čeliť ďalšiemu zníženiu exportu, keďže sa stáva „swing dodávateľom“ na globálnych trhoch, pričom najskôr sa stratí dopyt po jeho produktoch. To by mohlo spôsobiť prepad rubľa a prudký nárast inflácie.
Dovoz
Na strane dovozu „hlavným krátkodobým rizikom je pozastavenie výroby z dôvodu nedostatku dovážaných surovín a komponentov“. Z dlhodobého hľadiska by neschopnosť opraviť dovezené zariadenia mohla trvalo obmedziť rast, uvádza správa. „“Jednoducho neexistujú alternatívni dodávatelia pre niektoré kritické dovozy,“ dodáva.
Dokonca aj vo farmárskom sektore, kde Kremeľ propagoval svoje snahy o nahradenie zahraničných dodávok, by závislosť od kľúčových vstupov mohla prinútiť Rusov znížiť spotrebu potravín, keďže zásoby sa zmenšujú, uvádza správa.
Obmedzenia prístupu k západným technológiám môžu Rusko posunúť o generáciu alebo dve za súčasnými štandardmi, pretože je nútené spoliehať sa na menej pokročilé alternatívy z Číny a juhovýchodnej Ázie.
Správa varuje, že sankcie tiež prinútia vládu, aby prehodnotila celý rad rozvojových cieľov, ktoré si Putin stanovil pred vojnou, vrátane tých, ktoré majú podporiť rast populácie a priemernú dĺžku života.
Reakcie
Ruská vládna tlačová služba postúpila otázku k správe ministerstvu hospodárstva, ktoré na žiadosť o vyjadrenie okamžite nereagovalo.
Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov na otázku Bloomberg označil prognózy „analytickými odhadmi, ktoré sme použili na výpočet toho, čo by sa stalo, keby sme neodolávali a nerobili nič,“ uviedla agentúra TASS.
„So zníženým prístupom k západným technológiám, vlnou odpredaja zahraničných spoločností a demografickými protivetrom, ktorý je pred nami, sa potenciálny rast krajiny v nasledujúcom desaťročí zníži na 0,5 % až 1,0 %. Potom sa bude ešte viac zmenšovať, až tesne nad nulu do roku 2050. Rusko bude tiež čoraz zraniteľnejšie voči poklesu globálnych cien komodít, keďže medzinárodné rezervy už neposkytujú ´nárazník´,“ uviedol pre Bloomberg ruský ekonóm Alexander Isakov.
Aktuálne oficiálne prognózy
Rusko zlepšuje svoje ekonomické prognózy a tvrdí, že rast hospodárstva sa vráti skôr, ako pôvodne očakávalo. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Podľa aktualizovaných predpovedí sa hrubý domáci produkt (HDP) Ruska tento rok zníži o 2,9 % pred návratom k rastu v rokoch 2023 – 2024. Uviedla to v utorok ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova.
Ruské ministerstvo hospodárstva (MH) najnovšie vo svojom základnom scenári predpokladá v roku 2023 pokles HDP o 0,9 % namiesto o 2,7 % v prognóze z minulého mesiaca.
Rešetnikov tiež povedal, že ekonomika sa vráti k rastu na štvrťročnej báze už od konca tohto roka, pričom pokles za celý rok 2023 bude podľa neho vychádzať z vysokého bázického efektu.
Ministerstvo hospodárstva však zároveň znížilo odhad na rok 2024 pričom predpovedá rast HDP o 2,6 % namiesto o 3,7 %, ktoré očakávalo v auguste. Podľa ministra Rešetnikova ekonomika smeruje po roku 2024 k rastu HDP, ktorý bude vyšší ako 3 %.
Nové prognózy znamenajú výrazné zlepšenie oproti predpovediam z minulého mesiaca, keď ministerstvo hospodárstva očakávalo v roku 2022 pokles o 4,2 % a v roku 2023 o 2,7 %.
Rešetnikov poznamenal, že prognózy sa teraz zlepšili, keďže ruská ekonomika odolávala lepšie, ako sa očakávalo, následkom sankcií, ktoré na ňu uvalil Západ za inváziu na Ukrajinu.