Praha 20. marca 2022 – Nahradenie ruského plynu dodávkami z iných zdrojov v rámci sankcií za inváziu na Ukrajinu nie je v prípade členských krajín Európskej únie možné zo dňa na deň, keďže je to proces na niekoľko rokov. EÚ však môže potrestať Rusko zastavením dovozu jeho ropy a uhlia, v prípade ktorých je prechod na dodávky z alternatívnych zdrojov jednoduchší. Vyplýva to z analýzy európskeho think-tanku Bruegel, o ktorej informoval český Ekonomický deník.

Autori v analýze pripomínajú, že ropa a ropné produkty vlani tvorili 37 percent ruských exportných príjmov Ruska, preto sú pre Putinov režim významnejšie ako príjmy zo zemného plynu. Len v minulom roku európske krajiny zaplatili Rusku za ropu a ropné produkty 88 miliárd eur, vyčíslili analytici.

Ide podľa nich o pomerne vysoké objemy; v predpandemickom roku 2019 doviezli podľa štatistickej ročenky koncernu BP európske krajiny (najmä EÚ a Veľká Británia) z Ruska 153 miliónov ton surovej ropy a 106 miliónov ton ropných produktov. V ich prípade ide najmä o vykurovacie oleje, naftu a LPG. Benzín a letecké palivo európske štáty z Ruska nedovážajú.

Analýza Bruegelu tvrdí, že krajiny OPEC majú možnosť zvýšiť ťažbu až o štyri milióny barelov denne, čo zhruba zodpovedá objemu ruských dodávok do Európy. Podmienkou by však bol návrat Iránu a Venezuely na medzinárodný trh a taktiež ochota arabských krajín zvýšiť ťažbu. Experti S&P Global Platts v tejto súvislosti dodali, že ropa zo Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Iránu má podobné zloženie ako ruský typ Ural, čo by jej nahradenie uľahčilo.

V prípade rafinérií zásobovaných tankermi je náhrada pomerne jednoduchá. Najväčší problém bude to, ako ropu z alternatívnych zdrojov dostať do krajín strednej Európy, domnieva sa Bruegel. Časť tamojších rafinérií je totiž úplne závislá na ruských dodávkach z ropovodu Družba. Konkrétne sa to týka českej rafinérie v Litvínove, nemeckej Leuny, bratislavského Slovnaftu a tiež rafinérií v Poľsku a Maďarsku. Aj tu by sa však riešenie mohlo nájsť; napríklad poľský PKN Orlen už pred ruskou agresiou na Ukrajine podpísal zmluvu o odbere ropy zo Saudskej Arábie.

Analytici Bruegelu považujú za jednoduchšiu náhradu ruského uhlia. Predvlani sa podľa nich sa do európskych krajín doviezlo 133 miliónov ton čierneho uhlia, z toho polovica (67 miliónov ton) z Ruska. Najväčšie objemy ruského uhlia smerovali do Nemecka, Poľska, Talianska a Holandska. Čierne uhlie tvorí asi 4,5 percenta ruského exportu, kým zemný plyn 6,5 percenta.

Istou výhodou pre Európu je, že Rusi dodávajú predovšetkým lacnejšie a dostupnejšie čierne uhlie určené na spaľovanie v elektrárňach, teplárňach a v priemyselných podnikoch. Nejedná sa teda o horšie dostupné koksovateľné uhlie. Na trhu s energetickým čiernym uhlím by nemal byť väčší problém nahradiť dodávky z Ruska dovozom z iných krajín – napríklad zo Spojených štátov, Kolumbie, Austrálie alebo Juhoafrickej republiky.

Analytici Bruegelu tak dospeli k rovnakému záveru ako nemecká vláda. Jej vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck pred týždňom povedal, že s ruským plynom napriek vojne na Ukrajine ďalej počíta, keďže Nemecko by sa bez neho zatiaľ len ťažko obišlo. Naopak, rýchlo – do konca tohto roku – chce nemecká vláda ukončiť import ruského uhlia a ropy, uzavrel český Ekonomický deník.