Varšava 9. júna 2021 – Záujem o investície do výroby elektriny z plynu v Poľsku rastie a viacerí dôležití hráči na trhu už prijali alebo zvažujú prijatie rozhodnutí o výstavbe plynových blokov. Podľa odborníkov je to výsledok poľskej energetickej politiky, ako aj uznanie faktu, že plynové elektrárne predstavujú realistickú náhradu uhoľných zdrojov. Téme sa venoval portál wpn.pl.
Rastúci záujem poľských energetických firiem podľa neho dokazujú napríklad aktivity skupiny PGE, ktorá už plynové bloky stavia. Ide o dva paroplynové cykly v elektrárni Dolná Odra, ktorá patrí spoločnosti PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna (PGE GiEK). Realizácia výstavby týchto blokov s celkovou kapacitou 1340 MW pokročila na 28 %. Ukončenie investície je plánované na štvrtý štvrťrok 2023.
PGE GiEK pokračuje aj v príprave návrhu nového nízkoemisného zdroja v Elektrárni Rybnik vo variante s jednotkou CCGT s výkonom približne 800 MW. Spoločnosť plánuje jeho uvedenie do prevádzky do konca roku 2026.
Stratégia skupiny PGE v oblasti vykurovania z októbra 2020 predpokladá, že do roku 2030 sa podiel výroby tepla z nízkoemisných, teda z iných ako uhoľných, zdrojov zvýši na 70 %. Realizácia tohto cieľa znamená premenu uhoľných zdrojov na plynové. PGE Energia Ciepła má vo svojom portfóliu množstvo takýchto projektov.
V PKN Orlen aktuálne prebiehajú práce na príprave plynových projektov. Jedným z nich je plynová elektráreň Ostroleka na severovýchode krajiny, ktorá mala pôvodne spaľovať uhlie. PKN však projekt prebrala v rámci dohody o fúzii s tým, že doň bude investovať, iba ak bude elektráreň využívať plyn. V decembri PKN podpísala dohody s plynárenskou skupinou PGNiG o spolupráci pri výstavbe plynovej elektrárne s výkonom 750 MW do konca roku 2024.
Možnosti výstavby plynových zdrojov podľa wpn.pl analyzuje aj štátom kontrolovaný Tauron, pričom by malo ísť o bloky triedy 250 až 670 MWe. Konečný počet, veľkosť a umiestnenie plynových zdrojov vyplynie z analýzy obchodných zdôvodnení a finančných možností skupiny Tauron, uviedol zástupca spoločnosti Grzegorz Furgał.
Minulý rok v auguste spoločnosť spustila prevádzku paroplynovej elektrárne Stalowa Wola s výkonom 450 MW, ktorá nahradila pôvodnú uhoľnú elektráreň, a okrem elektriny dodáva do okolitých oblastí aj teplo.
Podľa prezidenta Ústavu energetických štúdií Andrzeja Sikoru sa zdá, že viditeľný nárast záujmu o investície do plynových zdrojov je výsledkom poľskej energetickej politiky. Plyn mal šancu vstúpiť na trh výroby elektrickej energie silnejšie, ale donedávna boli na prvom mieste stále uhlie a baníctvo, tvrdí odborník pre wpn.pl.
„Teraz, keď sa uhlie stáva minulosťou a stále neexistujú jadrové elektrárne, sa okrem obnoviteľnej energie stávajú plynové zdroje jednou z mála realistických možností, ako nahradiť uhoľné elektrárne,“ zdôraznil Sikora s tým, že ich výhodou je to, že sú vybudované pomerne rýchlo. „Vrátane prípravného obdobia by mal byť investičný cyklus plynovej elektrárne hotový do 36 – 48 mesiacov,“ dodal.
Poľský energetický mix sa mení, tvrdí aj Rafał Blankiewicz z ILF Consulting Engineers Polska. „Vidíme v ňom zvyšujúci sa podiel energie vyrobenej zo zemného plynu a obnoviteľných zdrojov. Trend potvrdzujú také projekty, ako napríklad projekt pre ZE PAK,“ konkretizoval.
Záujem o investície do energie z plynu vyplývajúci z energetickej transformácie je podľa neho stále väčší. „Ide o projekty, o ktorých sa hovorí už dlho, napríklad výstavba plynového bloku spoločnosťou Energa v Gdaňsku, ale tiež sa o nich iba uvažuje, napríklad o výstavbe veľkého plynového bloku spoločnosti Zespół Elektrowni Pątnów-Adamów-Konin,“ uzavrel.
Poľsko vyrába z uhlia toľko elektriny ako všetky ostatné členské štáty EÚ dohromady s výnimkou Nemecka. Na základe údajov zverejnených Energy Monitorom predstavoval podiel čierneho uhlia a lignitu na výrobe energie v roku 2020 70 %, kým zemný plyn prispieva 10 %, ropa 3 % a zvyšok tvoria OZE, z ktorých najsilnejší je vietor s 10 %.
Na klimatickom summite organizovanom americkým prezidentom Joeom Bidenom 23. apríla 2021 poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že Poľsko plánuje v nasledujúcich dvoch desaťročiach znížiť svoju závislosť od uhlia vybudovaním „energetického systému s nulovými emisiami“, pričom podiel uhlia by sa mal do roku 2040 znížiť zo súčasných 70 na iba 11 %. Duda uviedol, že nový poľský energetický mix bude založený na jadrovej a obnoviteľnej energii, ako aj na zemnom plyne.
Foto: General Electric