Varšava 16. júna 2021 – Prekvapujúce rozhodnutie Dánska zrušiť povolenie pre dánsky úsek plynovodu Baltic Pipe s kapacitou 10 miliárd m3 ročne by mohlo viesť k tomu, že Poľsko zostane na trhu s ruským plynom aj po skončení dlhodobého kontraktu s Gazpromom. Téme sa venoval portál spglobal.com.
Plynovod mal byť dokončený do októbra 2022, keď má vypršať dlhodobý kontrakt poľskej spoločnosti PGNiG s ruským Gazpromom. Dánske rozhodnutie – prijaté na zabezpečenie ochrany plchov a netopierov – by však sa mohlo dokončenie projektu oddialiť.
Portál spglobal.com si v tejto súvislosti kladie otázku, či by mal PGNiG predĺžiť svoju existujúcu zmluvu s Gazpromom, kým bude vyriešený dánsky problém. Poľská spoločnosť hovorí, že nie. „PGNiG nie je zapojený do rokovaní o novej zmluve s Gazpromom,“ uviedol hovorca spoločnosti pre S&P Global Platts.
Spoločnosť však úplne nevylúčila nákup ruského plynu. „PGNiG je subjekt pôsobiaci v konkurenčnom prostredí a nemožno vylúčiť, že v budúcnosti zváži nákup plynu z Ruska na základe spotových dodávok,“ dodal hovorca.
Rusko zatiaľ zostáva otvorené myšlienke pokračovania dodávok na poľský trh. „Poľsko je našou spoľahlivou protistranou, s ktorou veľa spolupracujeme,“ uviedla minulý mesiac šéfka Gazprom Export Jelena Burmistrovová. „Fungujeme v rámci ekonomického rámca. Existujú politické vyhlásenia, ale stále pracujeme, stále fungujeme a stále rokujeme,“ povedala.
PGNiG kúpil v roku 2020 ruský plyn v objeme 9 mld. m3, čo predstavovalo zhruba polovicu poľského dopytu po plyne.
Snaha Poľska o diverzifikáciu
Dlhodobým cieľom Poľska však je diverzifikácia dodávok a zníženie závislosti na ruskom plyne. To viedlo k rozvoju poľského LNG terminálu a ďalších európskych prepojení, ako aj k vybudovaniu plynovodu Baltic Pipe.
Pokiaľ ide o rozšírenie LNG terminálu Swinoujscie (5 mld. m3/rok), jeho kapacita spätného splyňovania sa má zvýšiť na 6,2 mld. m3/rok v rokoch 2022-2023 a na 8,3 mld. m3/rok od roku 2024.
Budujú sa tiež dve prepojovacie vedenia so susednými krajinami. Poľsko-litovské má mať kapacitu 1,9 mld. m3 ročne a poľsko-slovenské s kapacitou 5,7 mld. m3 ročne. „Realizácia týchto investícií umožní importovať dostatočné množstvo plynu aj v prípade predpokladaného zvýšenia tuzemského dopytu,“ uviedol hovorca. Existujúce poľské prepojovacie vedenia podľa neho už umožňujú uspokojiť „významnú časť“ domáceho dopytu po plyne dodávkami z juhu, západu a Ukrajiny.
Napriek tomu má spoločnosť PGNiG záujem o dovoz nórskeho plynu v objeme okolo 8 mld. m3 za rok cez Baltic Pipe a už niekoľko rokov posilňuje svoju ťažobnú pozíciu v Nórsku, aby dokázala zvýšiť podiel vlastného plynu, ktorý sa má dodávať prostredníctvom tohto plynovodu cez Dánsko do Poľska.
Pravdepodobné oneskorenie plynovodu vyvolalo obavy u niektorých pozorovateľov, vrátane USA, vzhľadom na vplyv dánskeho rozhodnutia na bezpečnosť dodávok plynu v Poľsku. „Boli sme znepokojení zastavením tohto projektu z environmentálnych dôvodov,“ uviedol minulý týždeň Matthew Boyse, zástupca námestníka ministra zahraničných vecí USA. „Dúfam, že je to iba dočasné, pretože Baltic Pipe je veľmi dôležitý prvok, ktorý má pomôcť Poľsku pri ďalšej diverzifikácii, keďže budúci rok končí jeho zmluva s Gazpromom,“ dodal.
Ak dôjde k oneskoreniu spustenia plynovodu Baltic Pipe, Poľsko bude potrebovať ďalšie nové plynovody alebo viac ruského plynu, tvrdí S&P Global Platts Analytics. „LNG bol už v našom predpovednom modeli zahrnutý a súčasná pevná kapacita ostatných trás nie je rovnocennou náhradou za Baltic Pipe,“ uviedli analytici v súvislosti s existujúcimi tokmi z Nemecka, Českej republiky a Ukrajiny. Plné využitie nových prepojovacích vedení do prevádzky od roku 2022 má však potenciál zvýšiť úroveň dovozu tak, aby zodpovedala úrovni rezervovanej kapacity PGNiG-u na plynovode Baltic Pipe.
Kaťa Jafimovová z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie si myslí, že ruský plyn bude pravdepodobne v krátkodobom horizonte hrať úlohu v poľskej energetickej zmesi. „Je zrejmé, že akonáhle vyprší zmluva s Gazpromom, bude musieť spoločnosť PGNiG doplniť svoju bilanciu plynu ďalšími spotovými a krátkodobými zmluvami,“ tvrdí.
„Nečudoval by som sa, keby spoločnosť PGNiG napriek svojej predchádzajúcej rétorike uzavrela s Gazpromom krátkodobé nové kontrakty na niekoľko rokov. Po dosiahnutí určitého stupňa diverzifikácie by sa citlivosť Poľska voči ruskému plynu mohla stať menej výraznou,“ dodala s tým, že k zmierneniu tejto citlivosti by mohla prispieť aj skutočnosť, že ruský plyn bude mať konkurencieschopnú cenu. Na základe dohody Európskej komisie s Gazpromom z roku 2018 musí ruská spoločnosť dodržiavať zásady umožňujúce tok zemného plynu za konkurenčné ceny.
Poľský minister životného prostredia Michal Kurtyka však počas webinára Atlantickej rady uviedol, že snahy Varšavy a ďalších krajín v regióne o diverzifikáciu boli navrhnuté tak, aby ich zbavili závislosti od dodávok z „východu“. To podľa neho umožní krajinám podniknúť „zvrchované, úplne nezávislé kroky v oblasti dodávok plynu, bez politických záväzkov“.