Žilina 15. júna 2021 – Zemný plyn môže pomôcť Slovensku aj Európskej únii splniť ambiciózne environmentálne ciele. V prípade nesprávneho nastavenia budúceho energetického mixu a skončenia podpory plynárenstva je tu riziko neudržateľnej európskej energetickej politiky či sociálne neakceptovateľných vysokých cien elektriny, pričom environmentálne predstavy sa nenaplnia. Na kolokviu „Prevádzková spoľahlivosť významných potrubných systémov SR plyn, ropa, voda“ v Žiline, ktoré organizuje Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ), sa na tom zhodli poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč a riaditeľka legislatívno-strategického odboru ČPS Veronika Vohlídková.
Vývoj i prieskumy podľa neho dokazujú, že svet je „hladný po energiách“ a potrebuje všetky ich formy energie na mnohé roky dopredu, pričom obnoviteľné zdroje energie samotné nestačia. Klepáč poukázal na to, že stále ambicióznejšia klimatická politika EÚ vyvíja tlak na európske plynárenské spoločnosti, ktoré čelia dileme, ako dodržať svoje sľuby v EÚ a zároveň udržať svoj biznis vo zvyšku sveta. „Snažia sa vyvažovať krátkodobé potreby s dlhodobými cieľmi. Vydali sa na riskantnú cestu okresávania dividend a ich presúvania do kapitálových výdavkov na OZE projekty,“ skonštatoval Klepáč s tým, že zvyšok sveta ďalej demonštruje svoju dôveru v budúcnosť ropy a zemného plynu a ďalej investuje do takýchto projektov aj keď niektoré akciové spoločnosti sa dobrovoľne hlásia k programom znižovania uhlíkovej stopy.
Odborník na príklade Slovenska ako druhej najplynofikovanejšej krajiny EÚ demonštroval pozitívne efekty využívania zemného plynu z environmentálneho hľadiska. Od roku 1990 znížila SR celkové emisie skleníkových plynov o vyše 40 %, pričom v sektore energetiky klesli o takmer 60 %, 50,7 % územia SR je zaradené do najvyššej environmentálnej kvality. Vďaka vysokému podielu jadra pri výrobe elektriny a zemného plynu pri výrobe tepla má SR jednu z najmenej emisných energetík v EÚ.
„Zemný plyn môže pomôcť Európe skutočne splniť ambiciózne environmentálne ciele,“ zdôraznil Klepáč a upozornil, že ak EÚ nesprávne nastaví svoj budúci energetický mix, hrozí riziko hospodárskeho úpadku, sociálne neakceptovateľných vysokých cien elektriny a environmentálne predstavy sa nenaplnia. „Dekarbonizáciou a ekonomický rastom, napriek znižovaniu energetickej náročnosti, sa podiel elektriny v spotrebe bude zvyšovať. V roku 2025 budú morálne zastaralé mnohé elektrárne a Európa odstaví 45 až 50 GW točivého výkonu, ktorý bude treba nejakým spôsobom nahradiť,“ skonštatoval aj s poukázaním na rozširujúce sa nároky elektromobility. „Ak si toto Európa poriadne nespočíta, má zarobené na vážny problém už v najbližšom desaťročí,“ dodal.
Zdôraznil, že plynárenstvo nechce bojovať s OZE. „Naopak, chceme s nimi spolupracovať, ich slabé stránky posilniť tým, v čom sme silní a v takejto symbióze je budúcnosť,“ uzavrel poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč.
Klimatické ciele EÚ znamenajú zmenu európskej energetiky
Nové a ambicióznejšie ciele EÚ pre rok 2030 znamenajú výraznú zmenu európskej energetiky, myslí si riaditeľka legislatívno-strategického odboru Českého plynárenského zväzu (ČPS) Veronika Vohlídková. Zo zelenej európskej dohody podľa nej vyplýva, že „energetika ako taká bude pod najväčším tlakom na dekarbonizáciu“.
Stanovené ciele podľa nej nie sú podložené analýzami dosahov a postupom, akým sa dospelo k rôznym číslam, napríklad pri emisných limitoch v tzv. taxonómii udržateľných investícií pre plynové elektrárne 100 gramov ekvivalentu CO2 za kilowatthodinu. „Pátrame, snažíme sa zistiť, kde Európska komisia to číslo vzala, ale nie sme schopní dostať odpoveď,“ uviedla príklad Vohlídková. „Opatrenia, ktoré majú taký veľký dosah na fungovanie energetického sektoru a celej spoločnosti by si určite zaslúžili mať za sebou istú analýzu,“ doplnila.
Súvisí s tým podľa nej aj neistota pre investorov, a to aj v súvislosti s tempom, akým EK prijíma nové právne akty, často bez vyhodnotenia plusov a mínusov predchádzajúcej legislatívy s cieľom prípravy ich revízie. „Máme množstvo právnych predpisov, ktoré boli prijaté, členské štáty pracujú na ich transpozícii do národných legislatív. Ešte to nie je hotové a už budeme mať návrhy revízií pôvodných právnych predpisov, ktoré ešte neboli implementované a v žiadnom prípade nestihnú byť vyhodnotené,“ skonštatovala zástupkyňa ČPS.
Pokiaľ ide o budúcnosť, je podľa nej extrémne dôležité, aby členské štáty, minimálne z regiónu SVE upozorňovali EK na to, že je potrebné zohľadňovať rozdielny energetický mix, podmienky a potenciál jednotlivých členských štátov. „Plynárenská infraštruktúra má mnoho pozitív, ktoré môžu prispieť v rámci dekarbonizácie a je potrebné, aby táto skutočnosť nezapadla a bola stále opakovaná. Jej flexibilita bude nevyhnutná pre nasadzovanie intermitentných OZE vrátane riešenia problému dlhodobej akumulácie energie,“ zdôraznila Vohlídková.
V sektore dopravy bude podľa jej slov vyšší podiel alternatívnych palív ako CNG, LNG, H2, biometán, jedným z najlacnejších a najefektívnejších spôsobov dosiahnutia ambicióznych cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií v doprave.
„Pokiaľ EÚ nezohľadní regionálne špecifiká a nebude aj naďalej podporovať rozvoj plynárenstva využívajúceho zemný plyn a jeho postupné ozeleňovanie, môže byť európska energetická politika neudržateľná z hľadiska technických možností, ale aj jej ekonomických dôsledkov,“ uzavrela riaditeľka legislatívno-strategického odboru ČPS Veronika Vohlídková.