Bratislava 21. októbra 2020 – Zemný plyn v európskom dopravnom sektore predstavuje z hľadiska emisií čistú a nákladovo efektívnu alternatívu, ktorá je technologicky zrelá a okamžite k dispozícii. Ďalší rozvoj plynovej mobility si bude vyžadovať zmenu regulácie emisií CO2 v doprave na európskej úrovni, rovnako ako podporu na úrovni členských štátov. Aj tieto názory odzneli v diskusii Okrúhleho stola Modrého koridoru 2020.
Dopravný sektor v posledných rokoch nijako neprispel k zníženiu emisií CO2 v Európe,“ skonštatoval prezident európskeho Združenia vozidiel na zemný plyn a bioplyn (NGVA Europe) a výkonný riaditeľ Zukunft Erdgas Timm Kehler, s tým, že sa cestná doprava sa na nich podieľa takmer 72 %, napriek viacerým regulačným snahám Únie.
Zdôraznil potrebu zmenu regulačného systému EÚ tak, aby sa v ňom uplatňoval princíp „well-to wheel“, posudzujúci emisie za celý cyklus, vrátane emisií z výroby elektrickej energie. V tejto súvislosti pripomenul, že si ešte bude vyžadovať veľa práce pri ozelenení samotnej produkcie elektriny predtým, ako bude dodávaná do iných sektorov, aby nahradila iné palivá.
Keller tiež pripomenul, že niektoré riešenia sú obchádzané. „Napríklad biometán, ktorý je dostupný a poskytuje bezemisnú prepravu,“ skonštatoval s tým, že k dispozícii sú vozidlá aj plniace stanice. „Toto riešenie, ktoré je v súlade s cieľmi európskej klimatickej neutrality a produkuje nulové emisie, nie je regulátormi považované za vhodné palivo pre výrobcov automobilov,“ dodal s tým, že regulácia sa zameriava na emisie z výfuku, preto zvýhodňuje elektromobily či vodíkové pohony.
Prezident NGVA sa vyjadril aj k nákladom, pričom CNG s biometánom podľa neho ponúka cenovo dostupnú a čistú alternatívu. „Za natankovaných 10 € prejde auto s benzínovým pohonom 143 km, s dieselovým 189 km a auto na CNG až 247 km,“ vyčíslil Keller, ktorý tvrdí, že táto dostupná technológia je diskriminovaná súčasnou legislatívou. „CNG v kombinácii s biometánom ponúka nákladovo najefektívnejšie palivo, a teda nákladové výhody až 15 % v porovnaní s inými relevantnými konkurenčnými palivami,“ uzavrel.
Výkonný riaditeľ spoločnosti SPP CNG Peter Mozolák sa vyjadril k situácii na Slovensku, kde podľa neho napriek národnému rámcu z roku 2016 (doplnenému v 2019) neboli viaceré jeho nástroje adaptované pre CNG, štátna podpora sa týkala len elektromobilov a z európskych fondov v období 2013-2020 boli kupované dieselové autobusy. „Na Slovensku doteraz nebola dostatočná podpora alternatívnych palív,“ skonštatoval s tým, že ak nejestvuje relevantná podpora plynovej mobility, nie je ani motivácia investovať do infraštruktúry.
„Verím, že ďalšie podporné schémy budú počítať aj so CNG a LNG, pretože majú veľký potenciál pri znižovaní emisií, ale potrebujú viac pozornosti od štátu,“ dodal Mozolák a vyjadril presvedčenie, že ak sa berú do úvahy skutočné emisné dáta na základe „well-to wheel“ prístupu, „zemný plyn je palivom budúcnosti“. A to nielen vo forme CNG a LNG, ale aj pri využívaní biometánu. „Čo je dôležité, že môžeme využiť rovnakú infraštruktúru vybudovanú pre CNG a LNG na využitie bio-CNG a bio-LNG. To je kľúčové,“ dodal Mozolák, ktorý predstavil aj plány spoločnosti SPP CNG.
V rámci projektu fuelCNG vznikne aj s pomocou európskych fondov na diaľniciach D1 a D2 vznikne do dvoch rokov 17 plniacich CNG staníc a 3 LNG stanice. V mestách by malo podľa schváleného plánu pribudnúť 15 nových CNG staníc v mestách.
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek predpokladá, že CNG a LNG dostanú na Slovensku šancu na výraznejší rast. V SR je podľa neho vytvorený politický rámec pre alternatívne palivá a ciele v doprave stanovené nielen pre biopalivá, elektrinu a vodík, ale aj pre zemný plyn.
„V roku 2025 by sme na Slovensku mali mať 1 % automobilov poháňaných CNG alebo LNG a do roku 2030 by to mali byť 2 % Myslím si, že je to realistické, ale na dosiahnutie týchto cieľov musíme niečo urobiť aj ako štát,“ zdôraznil Galek, ktorý označil zemný plyn v kombinácii s OZE za dôležitú časť budúcnosti a energetickej stratégie Slovenska.
Štátny tajomník definoval dve možnosti podpory alternatívnej mobility. „Prvou je podporiť autá na alternatívne palivá. V minulosti sme podporovali len elektrické autá, ale minister hospodárstva Richard Sulík povedal, že od budúceho roku bude k dispozícii ďalšia dotačná schéma, ktorá bude technologicky neutrálna, teda nebude určená len pre elektrické ale aj iné alternatívne palivá,“ ozrejmil Galek. Ešte nevieme, ako budú peniaze prerozdelené, ale keď hovoríme o ďalšej podpornej schéme, určite nehovoríme výlučne o elektromobiloch,“ dodal s tým, že druhú možnosť predstavuje podpora siete čerpacích staníc.
MH môže a chce podporiť biometán, tvrdí Galek s poukázaním na množstvo bioplynových staníc v SR, pričom do budúcnosti nevidí zmysel výlučne spaľovať biometán pri výrobe elektriny, za lepšiu možnosť považuje jeho vtláčanie do siete. „To veľmi dobre funguje napríklad v Rakúsku a je to jedna z ciest pre našu plynárenskú infraštruktúru a plynárenstvo v najbližších rokoch,“ uzavrel.
Poslanec Európskeho parlamentu za S&D – Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov Robert Hajšel tvrdí, že pri napĺňaní zvýšených emisných cieľov EÚ do roku 2030 sa nemožno spoliehať len na OZE. „Je jasné, že zemný plyn a v budúcnosti vodík by mali zohrávať dôležitú úlohu,“ uviedol s tým, že obchádzanie úlohy klimaticky neutrálnych palív ako napríklad biometán v súčasnej legislatíve týkajúcej sa emisných štandardov v doprave považuje za chybu, ktorá by sa mala napraviť v pripravovanej smernici na budúci rok.
„Nedá sa dosiahnuť všetko len s využitím elektromobility,“ tvrdí. Napriek tomu, že sa mnohí poslanci EP zhodnú na premosťovacej , prechodovej úlohe plynu v nasledujúcich dekádach, sú rozdelení v otázke financovania plynárenskej infraštruktúry, ktorá sa dá upraviť na využitie vodíka či biometánu. Hajšel vyjadril nádej, že plyn bude súčasťou pripravovaného delegovaného aktu klasifikujúceho environmentálne udržateľné investície na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene podnebia. Myslí si, že investície do plynárenskej infraštruktúry by mohli umožniť „integráciu vysokého podielu OZE do nášho energetického systému už do roku 2030“.
„Nemôžeme garantovať stabilitu a bezpečnosť siete založenej len na integrácii obnoviteľnej energie do systému. Musíme zahrnúť aj existujúcu plynárenskú infraštruktúru“,“ zdôraznil Hajšel, ktorý v tejto súvislosti očakáva na európskej úrovni boj medzi tými, ktorí odmietajú akékoľvek investície do plynu a tými, ktorí si uvedomujú jeho premosťovaciu úlohu.