Brusel 2. septembra 2022 – Európska únia je na ceste k dosiahnutiu stanoveného cieľa pre naplnenie plynových zásobníkov, ale analytici varujú, že dôležitejším faktorom pre energetickú bezpečnosť bude túto zimu schopnosť krajín znížiť spotrebu natoľko, aby zabezpečili, že im uskladnené palivo vydrží aj počas najchladnejších mesiacov. Téme sa venovala agentúra Reuters.
Po letnom boji o zemný plyn po tom, ako hlavný európsky dodávateľ, Rusko, napadol Ukrajinu, boli európske zásobníky plynu k 30. augustu plné na 80,31 %, ukazujú údaje združenia Gas Infrastructure Europe. Členské krajiny Európskej únie by tak mali prekročiť svoj cieľ mať do novembra zásobníky naplnené na 80 %.
V normálnom roku by takáto úroveň zásob dokázala pokryť zimný vrchol spotreby plynu v Európe. Ale v roku 2022, keď sú ruské toky už výrazne nižšie – množstvo plynu, ktoré Moskva posiela cez Nord Stream 1, svoju hlavnú plynovodnú trasu do Európy, predstavuje len 20 % kapacity potrubia – skladovanie nevykompenzuje bilanciu.
Podľa analytikov spoločnosti Aurora Energy Research by plné zásobníky mohli pokrývať spotrebu európskych krajín prinajlepšom len asi tri mesiace. V Nemecku, kde sa nachádza takmer štvrtina zásob EÚ, by uskladnený plyn mohol pokryť priemerný dopyt na 80 až 90 dní.
„Na zvládnutie tejto krízovej situácie bude zníženie dopytu ešte dôležitejšie ako skladovanie,“ povedal pre agentúru Reuters analytik Simone Tagliapietra z think-tanku Bruegel.
S približne 893 terawatthodinami (TWh) plynu, ktoré sú aktuálne v zásobníkoch, už krajiny EÚ prekonali vrcholnú úroveň 858 TWh, ktorú ich zásoby dosiahli pred minulou zimou.
Ak sa však krajinám nepodarí znížiť spotrebu paliva, európske plynové zásobníky by sa podľa modelovania spoločnosti ICIS zdieľaného s agentúrou Reuters do marca aj tak vyprázdnili– dokonca aj pri scenári, v ktorom bude časť ruského plynu prúdiť celú zimu a počasie nebude abnormálne chladné.
Na odvrátenie zimnej krízy dodávok musia krajiny každý mesiac znížiť spotrebu plynu na 15 % pod päťročný priemer, uviedla ICIS. Tak by mali zásobníky zostať po zime plné na 45 %, ak by Rusko naďalej posielalo plyn, a na 26 %, ak by Rusko od októbra dodávky zastavilo.
Kombinácia zastavených dodávok ruského plynu a absencie agresívneho zníženia spotreby plynu v priemyselných odvetviach a budovách „by mohla túto zimu viesť k prídelovému systému pri elektrine“, povedal Mauro Chavez Rodriguez, európsky riaditeľ výskumu plynu v spoločnosti Wood Mackenzie.
K trvalému zníženiu dopytu po plyne v potrebnom rozsahu však doteraz nedošlo napriek tomu, že viaceré priemyselné odvetvia boli nútené mimoriadnymi cenami plynu obmedziť svoju produkciu – čo je jav, ktorý v súčasnosti ovplyvňuje dve tretiny európskej kapacity výroby hnojív.
Krajiny EÚ sa koncom júla dohodli, že túto zimu znížia spotrebu plynu o 15 % z priemerných zimných úrovní v rokoch 2017-2021. Spotreba plynu v Európe bola v prvej polovici augusta o 11 % nižšia ako päťročný priemer, uviedla ICIS.
Spotreba plynu v nemeckom priemysle v júli klesla o 21 % v porovnaní s priemerom rokov 2018 – 2021, no žiadny iný mesiac predtým nezaznamenal väčší ako 14-percentný pokles, ukazujú údaje federálneho energetického regulátora Bundesnetzagentur.
Praktické opatrenia
Na rozdiel od väčšiny európskych vlád Nemecko zaviedlo niektoré požiadavky na úsporu energie. Začínajú platiť od septembra a zahŕňajú zákaz vykurovania súkromných bazénov plynom, zníženie osvetlenia verejných pamiatok, zákaz pre vykurované obchody mať dvere otvorené počas celého dňa, nevykurovanie chodieb vo verejných budovách či zníženie teploty na pracoviskách.
Matthias Buck, riaditeľ pre Európu v nemeckom think tanku Agora Energiewende, uviedol, že Nemecko potrebuje túto zimu znížiť spotrebu plynu o 20 až 25 %. To zahŕňa zníženie dopytu zo strany domácností – tento krok podľa neho musí sprevádzať viac vládnych opatrení na ochranu domácností s nízkymi príjmami pred rastúcimi nákladmi na plyn a elektrinu.
Ak sa túto zimu Európe nepodarí ušetriť plyn, bude oveľa ťažšie naplniť zásobníky na budúcu zimu. Ak by sa tak stalo a Rusko by obmedzilo toky, budúci rok by sa zásoby v Európe mohli vyčerpať do novembra, uviedol Oxfordský inštitút energetických štúdií.
Dovoz skvapalneného zemného plynu pomohol Európe tento rok rýchlo naplniť zásobníky, ale bez ruských tokov v roku 2023 napätý trh s LNG nebude schopný dostať európske zásobníky späť na pohodlnú úroveň pred zimou. Preto je pre krajiny kľúčové jednoducho spotrebúvať menej plynu.
„Zásobníky predstavujú záchrannú sieť, ale veľmi významné zníženie dopytu je to, čo v tejto kríze potrebujeme ako prioritu,“ uzavrel pre Reuters Matthias Buck.