Londýn 17. mája 2022 – Africké krajiny dúfajú, že zvýšia svoj vývoz zemného plynu do Európskej únie po tom, ako sa EÚ zaviazala znížiť svoju závislosť od ruských dodávok po invázii na Ukrajinu. Analytici aj odborníci zo sektora však pripomínajú, že logistické, kapacitné a iné problémy afrických producentov neumožňujú v krátkodobom horizonte ruský plyn nahradiť. Téme sa venoval portál televízie BBC.

Ruské zastavenie dodávok do Poľska a Bulharska pre ich odmietnutie platiť v rubľoch bolo podľa neho jasnou pripomienkou hrozby, ktorej čelí EÚ. Rusko má najväčšie zásoby zemného plynu na svete a je jeho najväčším vývozcom, pričom pokrýva približne 40 % európskeho dovozu. EÚ chce do konca roka znížiť tieto dodávky o dve tretiny a do roku 2030 sa od nich stať nezávislou.

Energetická ekonómka Carole Nakhleová však tvrdí, že vzhľadom na to, že kombinovaný export veľkých afrických hráčov – Alžírska, Egypta a Nigérie – predstavuje menej ako polovicu ruských dodávok do Európy, „je nepravdepodobné, že by v súčasnosti kompenzovali akékoľvek straty“ z ruských zdrojov. „Dobrou správou je, že väčší záujem bude o krajiny, ktoré už majú zdroje na nahradenie ruského plynu, a Afrika je vo veľmi dobrej pozícii. Uvidíme viac investícií,“ dodala.

Bude to však istý čas trvať z dôvodu rôznych logistických problémov hlavných afrických vývozcov.

Alžírske možnosti

Alžírsko má dobrú pozíciu na to, aby ťažilo zo zmeny energetickej politiky EÚ. Severoafrická krajina je najväčším exportérom zemného plynu v regióne a v súčasnosti má dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá ju spája s Európou.

Minulý mesiac taliansky premiér Mario Draghi podpísal novú dohodu o dodávkach plynu s Alžírskom s cieľom zvýšiť dovoz plynu o približne 40 %. Bola to prvá veľká dohoda Talianska o alternatívnych dodávok po ruskej invázii na Ukrajinu.

Podľa BBC však existujú pochybnosti o schopnosti Alžírska zvýšiť kapacitu v dôsledku rastúcej domácej spotreby, nedostatočných investícií do výroby a politickej nestability, hovorí Uwa Osadieye, senior viceprezident pre výskum akcií v FBNQuest Merchant Bank.

Poukazuje na to, že množstvo plynu vyvážaného z Alžírska do Európy v poslednom čase prudko kleslo, a to zo 17 miliárd kubických stôp ročne na približne deväť miliárd, v dôsledku sporu s Marokom, ktorý viedol k uzavretiu dôležitého plynovodu Maghreb-Európa vedúceho do Španielska.

Pier Paolo Raimondi, výskumný pracovník v oblasti energetiky v rímskom Instituto Affari Internatzionali, obavy o zvýšenie alžírskej kapacity potvrdzuje. „Dohoda umožní využívať dostupnú prepravnú kapacitu potrubí a postupne by mohla v rokoch 2023 a 2024 poskytnúť rastúce objemy až na úrovni deväť miliárd kubických metrov ročne. Ale nevieme, ako rýchlo môže Alžírsko túto produkciu zvýšiť,“ povedal.

Napriek výhradám bola dohoda privítaná ako solídny prvý krok pre Taliansko, ktoré je druhým najväčším nákupcom ruského plynu v Európe. Talianski ministri tiež cestovali do Angoly a Konga, kde sa uzatvorili nové dohody o dodávkach plynu. Ďalšie príležitosti Taliansko hľadá v Mozambiku.

Nigeríjske ambície

Európske krajiny od začiatku konfliktu na Ukrajine zaplavili požiadavkami o dodávky západoafrického producenta skvapalneného zemného plynu, spoločnosť Nigeria LNG. Kľúčovými cieľovými trhmi pre nigérijský LNG sú v súčasnosti Španielsko, Portugalsko a Francúzsko. Podľa zdroja, ktorý si želá zostať v anonymite, je spoločnosť schopná dodržať len svoje existujúce zmluvy s kupujúcimi.

„Je tu príležitosť na zvýšenie produkcie. Dnes je produkcia Nigeria LNG zmobilizovaná len na 72 %, čo znamená, že stále možno využiť 28 % kapacity za predpokladu, že budú schopní získať plyn, a to je momentálne najväčšia výzva,“ ozrejmil zdroj a uviedol viacero problémov, brániacich spoločnosti zintenzívniť ťažbu, vrátane úpadku plynových vrtov a nedostatku financií na upstreamové aktivity. „Sú to veci, ktoré sa dajú napraviť v krátkodobom horizonte – medzi 6 až 18 mesiacmi,“ dodal.

Andy Odeh, generálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy a trvalo udržateľný rozvoj Nigeria LNG, povedal, že prebiehajú diskusie s dodávateľmi zemného plynu o vyriešení týchto problémov a vyjadril nádej, že úroveň produkcie sa zvýši od konca tohto roka.

Nový nigérijský LNG projekt, Train 7, by mal do roku 2025 zvýšiť výrobnú kapacitu o 35 % oproti súčasným 22 miliónom ton ročne. Zmluvy s kupujúcimi, prevažne v Európe, však už existujú. Nigeria LNG tiež vykonáva štúdie uskutočniteľnosti pre ďalší projekt, Train 8, na ďalšie zvýšenie dodávok.

Západoafrický štát je tiež kľúčovým hráčom v pozastavenom projekte Transsaharského plynovodu s dĺžkou 4400 km, ktorý by viedol z Nigérie cez Niger do Alžírska. Mal by sa napojiť na existujúcu infraštruktúru v Alžírsku a spojiť tak západoafrické krajiny s Európou.

O projekte sa hovorilo už v 70. rokoch 20. storočia, ale odvtedy ho sužovali bezpečnostné hrozby, environmentálne obavy a nedostatok financií. Miestni predstavitelia na februárovom stretnutí prisľúbili, že projekt definitívne rozbehnú.

Kayode Thomas, šéf spoločnosti Bell Oil & Gas, však hovorí, že dynamiku naberá ďalší projekt, Plynovod Nigéria-Maroko, ktorý má prepojiť infraštruktúru v západnej Afrike s Marokom s cieľom dostať sa do Európy. „Stále si nie sme istí, či bude kanibalizovať Transsaharský úlynovod alebo bude viesť popri ňom,“ poznamenal. Projekt, ktorého náklady sa odhadujú na 25 miliárd USD a spája 13 krajín západnej a severnej Afriky, má byť dokončený na etapy počas 25 rokov.

Carole Nakhleová hovorí, že prechod Európy na africké zdroje plynu by mohol byť prínosom aj pre krajiny ako Tanzánia a Mozambik, hoci obrovský projekt pod vedením Totalu je momentálne pozastavený po veľkom útoku islamistických militantov.

„V Afrike je veľký potenciál, ale povedala by som, že z krátkodobého hľadiska musí byť veľmi obmedzený, pretože realizácia projektov v oblasti zemného plynu si vyžaduje čas,“ zdôraznila s tým, že v strednodobom a dlhodobom horizonte prídu väčšie investície do zvýšenia kapacity na vyťaženie väčšieho množstva plynu a jeho prepravu do Európy.