Bratislava 5.septembra 2022- V auguste lámali ceny plynu aj elektriny svoje historické rekordy. Ceny všetkých najbližších produktov plynu prekročili úroveň 300 EUR/MWh. Nemecké a rakúske zimné mesiace, Q4-22, Q1-23 a Win-22 dokonca rástli nad 340 EUR/MWh, české dokonca až nad 350 EUR/MWh. Ceny elektriny dokonca vyleteli až nad štvorcifernú úroveň 1000 EUR/MWh.

Ceny najbližších produktov THE v EUR/MWh zdroj: EEX
Ceny najbližších produktov slovenskej elektriny v EUR/MWh zdroj: EEX

Nízky tok ruského plynu do Európy tlačí už dlhé mesiace ceny elektriny aj plynu nahor. K ich rastu cez leto prispievala aj nepriaznivá situácia na trhu s elektrinou, kde dochádzalo k poklesu disponibility jadrových a uhoľných zdrojov a pri nízkej produkcii elektriny vo vodných zdrojoch kvôli suchu a vo veterných zdrojoch kvôli slabej sile vetra, hrozila častejšia aktivácia paroplynových zdrojov, ktorým sa však oplatí vyrábať elektrinu iba pri jej extrémne vysokých cenách.

V auguste začala narastať aktivita ázijských obchodníkov na svetovom trhu s LNG. Postupne začali klesať dodávky tejto komodity do Európy. Hrozba nedostatku plynu počas zimnej vykurovacej sezóny tak dostávala nový rozmer. Vyhliadky zároveň zhoršovali výpadky a rozsiahla údržba nórskej infraštruktúry. Počas septembra by navyše mali nórske dodávky plynu do Európy klesnúť v niektorých dňoch aj o viac ako 100 miliónov m3 denne.

Bezprostredným spúšťačom paniky a cenovej rallye na plyne aj na elektrine však bol Gazprom, keď 19. augusta večer oznámil, že kvôli nevyhnutnej preventívnej údržbe odstaví na 3 dni, od 31. augusta do 2. septembra, jedinú turbínu v stanici Portovaya, ktorá zabezpečuje dodávky ruského plynu cez Nord Stream do Nemecka. Okamžite sa objavili obavy, či počas tejto údržby nebude zistená taká porucha, kvôli ktorej bude natrvalo odstavená aj táto posledná funkčná turbína v tejto stanici.

Túto správu okorenil nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, keď vyhlásil, že Nemecko neponechá budúci rok v prevádzke všetky tri zostávajúce jadrové reaktory. Výnimku by mohol dostať Isar 2, ak vyhovie záťažovým testom.

Aby toho nebolo málo, EDF v stredu 24. augusta oznámila ďalšie zníženie svojej produkcie v reaktoroch St. Laurent 2 s výkonom 915 MW a Blayais 4 s výkonom 910 MW a deň na to predĺžila odstávku ďalších 4 reaktorov s celkovým výkonom 5,2 GW kvôli problémom s koróziou.

O mesiac, z októbra na november, bol tiež posunutý nábeh amerického LNG závodu vo Freeporte, ktorý je odstavený kvôli požiaru a ktorý pred požiarom dodával značné množstvá LNG práve do Európy.

V dôsledku paniky, ktorá zachvátila traderov, poskočili ceny plynu aj elektriny prudko nahor. Až tak, že hlavne na elektrine sa aktivovali stop-lossy, ktoré spôsobili zatváranie niektorých krátkych pozícií spätným nákupom elektriny na burze. To však ešte viac podporilo rast burzovej ceny, ktorý ale pre obchodníkov, ktorí ďalej držia krátke pozície, teda takých, ktorí majú elektrinu cez burzu predanú, znamenal prudký rast margin call. Museli tak na svoje burzové účty nalievať dodatočnú hotovosť. Aj tí najväčší s tým však už majú značné problémy. Uniperu, ČEZu a iným firmám s tým už musia pomáhať ich vlády. Preto sa niektorí z nich rozhodli časť krátkych pozícií zatvoriť spätným nákupom predanej elektriny. To ešte viac roztočilo cenovú špirálu. 29. augusta ráno tak ceny najbližších produktov nemeckej aj českej elektriny stúpli nad úroveň 1000 EUR/MWh. Slovenská a maďarská elektrina tam vystúpila už v piatok 26. augusta.

Takto vysoké ceny môžu značne postihnúť celú európsku ekonomiku a cez vysoké účty za elektrinu a plyn vyvolať nepokoje medzi obyvateľstvom. Roztrhlo sa preto vrece s návrhmi rôznych politikov, ako riešiť danú situáciu. Spektrum je naozaj široké. Od celkom zmysluplnej regulácie cien plynu, ktoré priamo vstupujú do výroby elektriny v plynových elektrárňach, cez windfall tax, teda jednorazové zdanenie mimoriadnych ziskov a dotovanie vysokých cien obyvateľstvu a firmám, až po znárodnenie elektriny, alebo dokonca samotných elektrární.

Politici častou používajú argument, podľa ktorého elektráreň, ktorá má výrobné náklady napríklad 50 EUR/MWh, teraz predáva svoju elektrinu za 1000 EUR/MWh a inkasuje tak nekresťanský zisk. Toto tvrdenie má však veľmi ďaleko od pravdy.

Všetky elektrárne totiž vypredávajú svoju elektrinu postupne v čase, aby sa vyhli vysokej cenovej volatilite. To znamená, že časť elektriny, ktorú vyrábajú práve teraz, predali už v roku 2018, niektoré dokonca ešte skôr. Ďalšiu časť v roku 2019 a tak ďalej. Vtedy sa však ceny, ktoré utŕžili, pohybovali práve okolo spomínaných 50 EUR/MWh. V priebehu roku výroby a dodávky už dopredávajú len drobné omrvinky, ktoré vyplynuli z upresnenia prevádzkových plánov. Na týchto malých množstvách teda negenerujú žiadne kozmické zisky.

Výnimkou môžu byť elektrárne, ktoré boli v minulosti stratové, alebo boli odstavené kvôli klimatickej politike. Ak ich teraz ich majitelia znovu naštartovali, môžu profitovať z vysokých cien elektriny. Ide napríklad o nemecké, ale aj iné uhoľné elektrárne.

Avšak objem elektriny, ktorý sa teraz predáva za aktuálne vysoké ceny, vďaka tomu tak prudko neporastie. Stále bude tvoriť len zlomok z celkového množstva zobchodovanej a dodanej elektriny.

To je inak dôvod, prečo nebude celkom úspešné ani volanie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá by chcela podľa uniknutých dokumentov zobrať nadmerné zisky všetkým elektrárňam okrem paroplynových, ktoré by mali teoreticky generovať na dennom trhu. Objemy tam sú malé a ak bude takéto nariadenie schválené, mnohí presunú svoj predaj na bilaterálny trh, kde bude oveľa komplikovanejšie siahnuť na ich zisky.

Paradoxne musia toto volanie vnímať všetci prevádzkovatelia zdrojov, ktoré sú momentálne kvôli technickej poruche odstavené a ktorí musia za vysoké ceny na trhu späť nakupovať elektrinu, ktorú sa pôvodne zaviazali vyrobiť a dodať za oveľa nižšie ceny, no kvôli poruche tak nemôžu urobiť a generujú obrovské straty. Je pravda, že v prípade paroplynových a uhoľných elektrární je táto strate mierne znížená o príjmy za plyn, uhlie a emisné kvóty, ktoré neminú, no aj tak to je odvrátená strana mince. Nikto sa ani len nezaoberá myšlienkou, že by im ich straty kompenzoval.

Zo všetkých návrhov, ktoré zaznievajú, považujem za akceptovateľné použitie španielskeho modelu v celej Európe. Španieli a Portugalci zastropovali v júni cenu plynu, ktorá vstupuje do výroby elektriny v plynových elektrárňach na úrovni 40 EUR/MWh. Táto hodnota bude postupne mierne rásť. Výrobcovia potom na trhu ponúkajú oveľa nižšie ceny elektriny. Vďaka tomu majú teraz na Pyrenejskom polostrove najnižšie ceny elektriny v celej Európe. Stratu, ktorú urobia kvôli tomu, že plyn majú pôvodne nakúpený za oveľa vyššie ceny, dostanú vykompenzovanú z novozavedenej sieťovej tarify, ktorú platia všetci odberatelia elektriny a ktorá je preto celkom nízka a akceptovateľná.

Rozumné by tiež bolo získať na podporu domácností a firiem, zraniteľných vysokými cenami, dodatočné prostriedky predajom dodatočného množstva emisných kvót, ktoré sú teraz uložené v rezerve MSR.

Nebránil by som sa ani použitiu windfall tax. Pripúšťam totiž, že sú firmy (napríklad nanovo spustené uhoľné elektrárne), a to nielen v energetickom sektore, ktoré na aktuálnej krízovej situácii generujú neočakávane vysoké zisky. Tie je ľahké identifikovať cez daňové priznanie. Dochádza tak k rastu nerovnováhy v prerozdeľovaní bohatstva. Takéto roztváranie nožníc medzi chudobnými a bohatými v minulosti často viedlo k nepokojom, revolúciám, až vojnám. Má teda zmysel to skorigovať.

Situácia je vážna a bude ešte vážnejšia. Ako povedal český zvláštny veľvyslanec Českej republiky pre otázky energetickej bezpečnosti Václav Bartuška, čaká nás horúca zima, ktorá ale vôbec nezahreje.

Stav európskych zásobníkov v percentách zdroj: AGSI
Toky LNG, nórskeho a ruského (Jamal, VK, NS1) plynu do Európy v mcm/d zdroj: ALSI, ENTSO-G