Washington 25. augusta 2021 – Rusko v posledných týždňoch podľa analýzy spoločnosti ICIS znížilo dodávky zemného plynu do Európy, čo vyvoláva otázky o možných príčinách poklesu a jeho dôsledkoch na globálne trhy s plynom. Téme sa venoval portál cnbc.com.

Pokles dodávok podľa neho prichádza krátko po tom, ako sa nemecká kancelárka Angela Merkelová snažila zmierniť obavy z takmer dokončeného plynovodu Nord Stream 2 s tým, že ak Moskva použije plyn „ako zbraň“, mohla by čeliť ďalším sankciám.

Niektorí analytici naznačujú, že ruský štátny plynárenský gigant Gazprom môže obmedzovať dodávky zemného plynu do Európy, aby podporil spustenie jeho prepravy cez NS2. „Gazprom sa pripravuje na spustenie NS2 a dúfa, že využije pákový efekt, pokiaľ ide o snahu zaistiť, aby bol regulačný proces čo najrýchlejší,“ tvrdí Tom Marzec-Manser, vedúci európsky plynový analytik v ICIS. „Ak je na trhu menej plynu ako obvykle a cena je vysoká, môže to tento proces zefektívniť,“ dodal.

Gazprom v reakcii na žiadosť o komentár odkázal CNBC na vyhlásenie zverejnené na jeho Telegram účte zo 16. augusta. Spoločnosť v ňom označila august za „ďalší ‚zimný‘ mesiac na trhu s plynom. Zvýšené zaťaženie systému zásobovania plynom sa prekrývalo s tradičnou sezónou plánovanej preventívnej údržby a príprav na jeseň až zimu, „ktorú nemožno zastaviť“, uviedol Gazprom.

„Prax posledných rokov v Rusku aj v Európe naznačuje, že zimné obdobie sa presunulo aj do jarného mesiaca marec. Preto je teraz v lete prioritou čerpať plyn do podzemných zásobníkov. Toto veľmi dobre chápu aj naši európski kolegovia,“ dodal Gazprom.

Objem zemného plynu v najzápadnejšom bode plynovodu Jamal-Europe podľa ICIS klesol v polovici augusta na 20 mil. m3 (mcm) denne oproti 49 mcm za deň na konci júla a išlo o prudký pokles v porovnaní s typickými 81 mcm za deň.

Analytici navyše očakávajú ďalšie zníženie dodávok ruského plynu v septembri. Marzec-Manser uviedol, že na to, aby Rusko mohlo prepravovať plyn cez Ukrajinu, musí si rezervovať tamojšiu kapacitu. Ďalšie možnosti predstavujú plynovody Nord Stream 1, ktorý však prepravuje plyn na úrovni svojej kapacity, a Jamal, ktorý sa jej v júli priblížil. „Ukrajinská cesta ako tretia možnosť je zjavne zaťažená politickými ťarchami. Je to aj jediný spôsob, akým dostať plyn z Ruska do Európy v akomkoľvek významnom objeme,“ skonštatoval.

Gazprom zvyčajne efektívne využíva svoju rezervovanú kapacitu v EÚ, ale neočakávaný pokles objemov na konci júla cez Jamal „okamžite naznačil, že niečo nie je v poriadku“, povedal Marzec-Manser.

Toky zemného plynu do Európy krátko na to opäť klesli po požiari v kondenzačnej prevádzke v sibírskom meste Nový Urengoj.

Hodnota nad objemom

Externí pozorovatelia Gazpromu preto dôsledne monitorovali prerušiteľné mesačné aukcie kapacity cez Ukrajinu. Tieto aukcie sú vnímané ako kľúčový signál trhu pre nadchádzajúce objemy, pretože sa uskutočňujú dva až tri týždne pred mesiacom, v ktorom prúdi zemný plyn.

Séria neúčastí na aukciách podnietila analytikov k otázke, či chýbajúce rezervácie kapacity cez Ukrajinu súvisia s neschopnosťou Gazpromu dodávať alebo s neochotou dodávať. „Ak by to bola pravda, bude to mať vážne dôsledky na to, ako bude globálny trh s plynom a LNG zaobchádzať s ruskými objemami cez plynovody a dostupnosťou alebo nedostupnosťou jeho diskrečných dodávok,“ povedal Marzec-Manser.

Podľa iného názoru, ktorý analytici považujú za menej pravdepodobný, Gazprom verí, že NS2 bude čoskoro plne funkčný a nepotrebuje rezerváciu dodatočnej kapacity inde.

Valentina Bonettiová, analytička plynu v S&P Global Platts, pre CNBC uviedla, že spoločnosť považuje nedávny pokles ruských tokov do Európy za „dôsledok fyzického problému pri ťažbe, pričom návrat k plnému toku trvá dlhšie, než sa očakávalo.

„Gazprom sa už dlho pýši tým, že je veľmi spoľahlivý a pohotový pri obnove dodávok po nehodách,“ povedal Bonetti. Nedávny prechod spoločnosti na stratégiu „hodnota nad objemom“ však podľa nej preveril schopnosť spoločnosti obnoviť toky zemného plynu a vyvinul tlak na EÚ, aby umožnila plynulé spustenie NS2.

Hoci Gazprom v súčasnej dobe produkuje nad úroveň päťročného rozpätia, Bonettiová povedala, že potrebuje značné množstvo plynu na domáce vtláčanie do zásobníkov, ako aj na oveľa vyšší medziročný vývoz do Turecka. To by mohlo skomplikovať jeho stratégiu „hodnota nad objemom“ pre export do Európy.

S&P Global Platts verí, že ruské toky do Európy sa v najbližších týždňoch postupne obnovia, a očakáva, že NS2 začne prepravovať plyn v októbri, pričom tvrdí, že nedávne opatrenia a vyhlásenia Gazpromu potvrdzujú relatívne blízky začiatok spustenia tejto trasy.

Rekordné ceny plynu

Ceny na európskom trhu s plynom od začiatku roka prudko vzrástli o viac ako 116 %, pričom benčmark TTF 16. augusta uzatváral na historickom maxime 47,86 €/MWh. To podľa cnbc.com reflektuje napnutý trh s nízkymi európskymi zásobami a oživenie ázijského a juhoamerického dopytu po LNG.

Naposledy sa kontrakt obchodoval za približne 43,2 € v reakcii na správu, že Gazprom údajne plánuje v tomto roku dodať do Európy 5,6 bcm plynu.

„Súčasný pokles dodávok plynu a zvýšenie čerpania zo zásobníkov, čo zvyšuje ceny plynu v celej Európe a prináša profit Moskve, je v prvom rade obchodnou taktikou, ktorá má pomôcť Rusku v čase, keď je dopyt po plyne na celom svete vysoký,“ hovorí Kristine Berzinová z Aliancie za zabezpečenie demokracie, skupiny na podporu národnej bezpečnosti. „Ilustruje to však aj závislosť Európy na Rusku, pokiaľ ide o plyn,“ dodala.

Podľa Berzinovej je „pozoruhodné“, že nemecká kancelárka Merkelová pohrozila sankciami pre prípad, že by bol NS2 použitý ako „zbraň“, spochybnila však, ako Nemecko alebo Európa určia, že sa tak deje. „Bude pomalý nárast cien plynu, ktorý má geopolitický základ, považovaný za „zbraň “? … Alebo budú za ‚zbraň‘ považované iba dramatické prerušenia dodávok?“ položila otázku.

Európa podľa nej bude ako žaba vo vriacej vode, pričom si nevšimne, že má problémy, kým nie je neskoro. „Rusko má veľa priestoru na vytváranie scenárov, ktoré sú pre Európu bolestivé, ale neprekračujú kritické prahy. Pristúpiť k nim by to bolo pre Rusko výhodné finančne aj politicky,“ uzavrela.

Foto: TASR/AP, Jens Büttner