Paríž 4. októbra 2021 – Dopyt po uhlí a zemnom plyne prekročil predcovidové maximá a ropa v tomto ohľade veľmi nezaostáva. Celosvetový nedostatok plynu, jeho rekordné ceny (aj uhlia), energetická kríza v Číne a trojročné zvýšenie cien ropy je podľa agentúry Reuters súčasťou rovnakého príbehu. Dopyt po energiách sa opäť zvýšil a svet stále potrebuje fosílne palivá, aby uspokojil väčšinu týchto energetických potrieb.
„Pokles dopytu počas pandémie kompletne súvisel s rozhodnutím vlád zaviesť obmedzenia a nemal nič spoločné s energetickým prechodom,“ povedal Cuneyt Kazokoglu z poradenskej spoločnosti Facts Global Energy, vedúci analýzy dopytu po rope vo FGE. „Energetická transformácia a dekarbonizácia sú stratégie trvajúce desaťročia a nedejú sa zo dňa na deň,“ dodal.
Viac ako tri štvrtiny celosvetového dopytu po energiách uspokojujú fosílne palivá, pričom menej ako pätinu nejadrové obnoviteľné zdroje energie, uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
Politiky v oblasti energetickej transformácie sa ocitli pod paľbou pre zvýšenie cien energií. Niektoré regióny boli zasiahnuté výrazne, ako napríklad Európa, kde vysoké ceny uhlíka zamerané na zníženie emisií spôsobili, že sa verejné služby zdráhali zapnúť uhoľné zariadenia na zmiernenie nedostatku dodávok energií.
V Číne politiky na zníženie emisií prispeli k rozhodnutiu vlády zaviesť prídely energie pre ťažký priemysel.
Odstávky kapacít prispeli k rastu cien
Väčšina nárastu cien energií je však jednoducho spôsobená tým, že výrobcovia v minulom roku, keď pandémia viedla k nebývalému poklesu dopytu, stiahli z prevádzky obrovské množstvo kapacity.
Výrobcovia plynu, uhlia a v menšej miere ropy boli zaskočení ekonomickým oživením, pričom veľkú časť toho vyvolali výdavky vládnych stimulov v energeticky náročných odvetviach.
Pri problémoch s dodávkou energie zohrala úlohu aj národná politika. V Číne štátom nariadené ceny energií znamenajú, že energetické spoločnosti si jednoducho nemôžu dovoliť spaľovať uhlie a predávať elektrinu, pretože náklady na uhlie sú príliš vysoké na to, aby dosiahli zisk.
Čínske energetické spoločnosti vyrábajú pod kapacitu, aby sa vyhli stratám, nie preto, že nedokážu produkovať viac.
Súčasne väčšine plynových projektov trvá niekoľko rokov, kým sa navrhnú a postavia, takže terajší nedostatok odzrkadľuje investičné rozhodnutia prijaté pred pandémiou – a predtým, ako energetická transformácia nadobudla politickú dynamiku.
Údaje IEA potvrdzujú rast dopytu
Šéf Fatih Birol IEA uviedol, že za krízu nemôžu politiky energetickej transformácie. „Dobre zvládnuté prechody na čistú energiu sú riešením problémov, s ktorými sa dnes stretávame na trhoch s plynom a elektrickou energiou, a nie ich príčinou,“ povedal.
Údaje IEA napriek tomu ukazujú, že globálny dopyt po uhlí, jednom z najväčších zdrojov emisií CO2, koncom minulého roka prekonal úroveň pred pandémiou. Celosvetové dodávky uhlia sú napäté, pretože Čína, zodpovedná za približne polovicu svetovej produkcie, sprísnila bezpečnostné opatrenia v baniach po nehode, čím obmedzila dodávky.
To spôsobilo, že Čína dováža viac uhlia z Indonézie, a naopak, menej zostáva pre dovozcov, ako je India.
Celosvetový dopyt po uhlí by sa v tomto roku mal zvýšiť o 4,5 %, čím sa prekročí úroveň roku 2019.
Plyn a ropa
Celosvetový dopyt po zemnom plyne v minulom roku klesol o 1,9 %, čo je menší pokles ako v prípade iných zdrojov energie, pretože verejné služby zvýšili výrobu energie tak, aby uspokojovala potreby zimného vykurovania.
IEA však predpokladá, že dopyt po plyne v roku 2021 vzrastie o 3,2 % na viac ako 4 bilióny kubických metrov, čím sa eliminujú straty z roku 2020 a dopyt vzrastie nad úroveň roku 2019.
Chladné počasie na severnej pologuli podľa poradenskej spoločnosti Rystad Energy „spôsobilo nárast dopytu po uhlí, skvapalnenom zemnom plyne, elektrine a mierne dokonca aj rope, ktorý pretrvá“.
LNG tvorí len niečo málo cez 10 % svetovej ponuky, ale globálne sa s ním ľahšie obchoduje, takže ho možno jednoduchšie nasadiť na pokrytie krátkodobých nedostatkov dodávok.
„Neuveriteľné cenové špičky a ich spread medzi letom a zimou sa rozšíria, najmä pokiaľ ide o zemný aj skvapalnený plyn,“ dodal Rystad, keďže ceny sú v chladnom zimnom počasí vyššie ako v lete.
Na vzostupe je ako posledný aj dopyt po rope a v budúcom roku by mal vzrásť stúpnuť k úrovni pred pandémiou – nad 100 miliónov barelov denne, tvrdia hlavné sledovacie skupiny.
Vysoké ceny na ropných trhoch sú spôsobené tým, že OPEC a spriaznení producenti majú stále ťažbu miliónov barelov ropy denne mimo prevádzky po tom, čo počas pandémie urobili rekordné škrty v dodávkach, aby sa vyrovnali s klesajúcim dopytom.
Producentský klub OPEC ponúkol najrozsiahlejšiu predikciu zvýšenia dopytu, pričom k zotaveniu by malo dôjsť v druhom štvrťroku 2022.
Vo vzdialenejšej budúcnosti, keď väčšina prognostikov predpovedá vrchol dopytu po fosílnych palivách v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí a IEA odporúča zastaviť nové projekty fosílnych palív s cieľom zaistiť nulové čisté emisie, by väčšie výpadky dodávok mohli podľa expertov spôsobiť viac cenových šokov.
„Ceny fosílnych palív zostanú volatilné,“ povedal Nikos Tsafos, vedúci Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Riziko nerovnováhy medzi ponukou a dopytom je vyššie na trhu, ktorý sa zmenšuje a kde sú možnosti ďalších investícií slabé, čo by mohlo viesť k krátkodobým rastom cien,“ dodal.
Foto: dailygazette.com