Praha 3. januára 2022 – Uniknutý návrh Európskej komisie o začlenení jadrovej energie a zemného plynu do takzvanej zelenej taxonómie znamená, že sa fakticky chystá ich vyradenie z budúcej podoby európskej energetiky. Tvrdí to komentár českého Ekonomického deníka s tým, že ani táto podoba návrhu nemusí byť definitívna. Rakúšania a Nemci už dávajú najavo, že žiadny ústupok nedopustia.
Dlho očakávaný návrh Európskej komisie k budúcnosti jadrovej energie a zemného plynu už je hotový a odoslaný vládam členských krajín. Pri tejto príležitosti prišlo k úniku informácií do niekoľkých západoeurópskych médií a agentúr. Komentár pripomína, že cielené úniky z prostredia EK sú pomerne časté a slúžia na overenie reakcie, aké návrh vyvolá. Pokiaľ prevažujú negatívne ohlasy, je možné materiál pred oficiálnym zverejnením ešte doladiť.
Podľa dostupných informácií bude jadrová energetika spĺňať kritériá „zelenej prijateľnosti“ len dočasne. Nový jadrový blok musí získať platné stavebné povolenie do roku 2045. „Jasné, môžeme v českých pomeroch zašvejkovať a vydať do spomínaného dátumu desiatky stavebných povolení – nielen pre veľké bloky v Temelíne a Dukovanoch, ale aj pre menšie reaktory v teplárňach a priemyselných areáloch. Ale to nič nezmení na fakte, že jadrová energetika bude odsúdená na postupný útlm,“ konštatuje denník, podľa ktorého môže aj požiadavka na stavbu trvalého úložiska jadrového odpadu do roku 2050 časť krajín odradiť.
Ešte prísnejšie pravidlá chce podľa komentára EÚ nastaviť pre plynové elektrárne. Nové zdroje budú môcť získať stavebné povolenie do konca roku 2030, ale len v prípade, že emisie skleníkových plynov nepresiahnu 270 gramov ekvivalentu CO2/kWh. „Takýto limit je pre bežné plynové elektrárne prakticky nedosiahnuteľný, ale snáď by (pri vhodne zvolenom výpočte) mohli prejsť zdroje s kombinovanou výrobou elektriny a tepla,“ tvrdí denník. Ďalší háčik je podľa neho v povinnom prechode nových plynových zdrojov na nízkoemisné palivo (zrejme vodík) do konca roku 2035.
Ekonomický deník upozorňuje, že sa na varovaní pred návrhmi Európskej komisie zhodli dvaja tradiční súperi – generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš a jeho najväčší kritik, aktivistický investor Michal Šnobr. „Plánovaný prechod teplárenstva z uhlia na zemný plyn nebude možné realizovať a centrálne zásobovanie teplom v ČR z veľkej časti skončí, pretože dosiahnutie podielu 30-percentného spoluspaľovania vodíka od roku 2026 v nových plynových zdrojoch nie je možné,“ poznamenal Beneš na sociálnej siete.
Cieľom zelenej taxonómie je určiť ekologicky priaznivé technológie. Problém nie je v tom, že by jadrová energia bola priamo zakázaná, ale v tom, že banky nebudú smieť nové reaktory financovať, poisťovne poistiť, spoločnosti s verejne obchodovanými akciami stavať či prevádzkovať a podobne. „V praxi to teda nemá k úplnému zákazu ďaleko,“ poznamenáva komentár. Logicky sa podľa neho natíska otázka, či je po skúsenosti so súčasnou energetickou krízou a extrémnymi cenami elektrickej energie rozumné takto hazardovať. „Lenže rozum sa dostáva na vedľajšiu koľaj, tú hlavnú obsadzuje ideológia,“ konštatuje Ekonomický deník a pripomína, že ani vyššie spomínané podmienky nemusia byť definitívne.
Na návrhy EK sa už vrhajú ich zelení odporcovia, ktorí akékoľvek ústupky pre jadro a plyn odmietajú pripustiť. Európska centrála organizácie Greenpeace hovorí o povolení na „greenwashing“ neekologických technológií. Ostro proti sú aj ministri novej nemeckej vlády – hlavne Robert Habeck a Steffi Lemkeová zo strany Zelených. „Ministerka rakúskej vlády na ochranu klímy Leonore Gewesslerová dokonca použila dosť nevkusné porovnanie s akciou „Nacht-und-Nebel“, teda s likvidáciou oponentov režimu Adolfa Hitlera v roku 1941,“ uviedla analýza.
Treba si podľa nej položiť zásadnú otázku, či je možné fungovať po celý rok len s využitím obnoviteľných zdrojov, pokryť spotrebu firiem a ľudí, čo sa týka elektriny, vykurovania aj pohonu vozidiel, po celý rok vrátane zimných mesiacov. „Odpoveď za Island, Nórsko či Portugalsko môže byť áno, ale pre strednú Európu bude škrtnutie uhlia, plynu a fakticky aj jadra predstavovať neriešiteľný problém,“ skonštatoval komentár Ekonomického deníka.
Súčasnú podobu návrhu EK odmietajú aj českí teplári či dopravcovia
Kriticky sa k návrhu Komisia vyjadrili viaceré české priemyselné združenia. Podľa Hospodárskej komory (HK) by vyjednané podmienky mali okrem iného zaručiť, že tuzemská energetika v priebehu niekoľkých rokov nestratí súčasnú konkurencieschopnosť, povedal pre idnes.cz jej hovorca Miroslav Diro.
Česko podľa neho nedisponuje takými prírodnými podmienkami, ktoré by umožnili spoliehať sa iba na výrobu elektriny z OZE. „Požadovať dlhodobú energetickú sebestačnosť, a pritom sa spoliehať len na OZE je pre nás nesplniteľné,“ povedal.
Česká republika preto potrebuje zaistiť okrem iného plynulý prechod z uhlia na plyn a širšiu podporu jadrovej energie. Pri prípravách odklonu od uhlia je podľa Dira nutné tiež umožniť ekonomickú obnovu dotknutým regiónom, ktoré sú od uhoľného priemyslu závislé, teda Moravskosliezskeho, Karlovarského a Ústeckého kraja.
Návrh EK je podľa Teplárenského združenia ČR za súčasných podmienok úplne nepoužiteľný. Podľa riaditeľa výkonného pracoviska Teplárenského združenia Martina Hájka je kľúčová podmienka, že zemný plyn musí byť už do roku 2026 najmenej z 30 % nahradený obnoviteľnými alebo nízkoemisnými plynmi, do roku 2030 najmenej z 55 %percent a do konca roku 2035 úplne.
„Tieto požiadavky sú v daných termínoch úplne nerealizovateľné a ďaleko prekračujú ambície plynárenského balíčka, ktorý EK predložila v decembri minulého roka. V Česku je iba jedna výrobňa biometánu, a hoci sa pripravuje rýchly rozvoj jeho výroby, nebude v žiadnom prípade možné uvedené požiadavky splniť,“ uviedol Hájek.
Podľa Zväzu priemyslu a dopravy sú podmienky Bruselu pre českú energetiku rizikové. A to z dôvodu, že sú obe technológie ako udržateľné klasifikované iba dočasne. Zväz priemyslu sa preto domnieva, že Česko bude musieť urýchlene zásadne aktualizovať nielen svoju energetickú koncepciu, ale aj vodíkovú stratégiu a zámer k obnoviteľným zdrojom energie.