Bratislava 11. októbra 2022 – Dňa 7.10 bolo zverejnené NARIADENIE RADY (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie. Sú v ňom formalizované 3 opatrenia: (1) Zníženie mesačnej hrubej spotreby elektriny o 10% v mesiacoch november až marec v porovnaní s referenčným obdobím, ktorým je priemer za 5 posledných rokov. (2) Povinný strop trhových príjmov na úrovni 180 EUR/MWh pre všetky zdroje okrem plynových. Pre čiernouhoľné a vodné môžu krajiny stanoviť osobitný, vyšší alebo nižší strop. (3) Zavedenie dočasného solidárneho príspevku, ktorý sa vyzbiera zo zdanenia nadmerných ziskov dosiahnutých podnikmi a stálymi prevádzkarňami z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Tento príspevok sa vypočíta ako 33% zo zdaniteľných ziskov, určených podľa vnútroštátnych daňových pravidiel, vo finančnom roku 2022 a/alebo finančnom roku 2023, a za celé ich trvanie, ktoré presiahli 20 % priemeru zdaniteľných ziskov určených podľa vnútroštátnych daňových pravidiel v období štyroch finančných rokov začínajúcich sa 1. januára 2018.
EU si sľubuje od týchto opatrení jednak zníženie cien elektriny a jednak získanie prostriedkov na dotovanie odberateľov postihnutých energetickou krízou.
Výber týchto prostriedkov však bude malý a nepostihne tých, ktorí na danej situácii najviac zarábajú. Ide napríklad o importérov LNG. Na americkom LNG dovezenom do Európy dokáže jeden tanker pri súčasných cenách zarobiť aj viac ako 100 miliónov EUR. Nórske náklady na ťažbu tiež nevzrástli tak prudko, ako rástli ceny, ktoré za svoj plyn nórski exportéri inkasujú. Ruské zárobky už s poklesom dodávok značne klesajú. Je však malá pravdepodobnosť získať ich.
Zastropovanie cien plynu
Analyzuje sa aj možnosť zastropovania cien plynu. Tá je však sporná a môže mať viacero nepriaznivých efektov. Ak by sa to týkalo všetkého plynu, Rusko by pravdepodobne export do Európy úplne zastavilo a importéri LNG, Nórsko aj Alžírsko by svoje dodávky mohli tiež obmedziť, takže Európa by síce mala lacnejší plyn, ale bol by ho obrovský nedostatok. Došlo by tu k popretiu trhových princípov a takéto ohýbanie pravidiel by mohlo priniesť rôzne nečakané a nepredvídateľné dôsledky.
Stanovenie zastropovanej ceny by bolo navyše problematické kvôli tomu, že rôzne krajiny majú rôzne zdroje a niektoré majú aj vlastnú ťažbu. Tieto rozdiely v súčasnosti reflektujú dynamicky sa meniace spready, to by však pri zastropovaní bolo statické.
Uvažovať by sa dalo snáď nad stanovením indexovanej ceny LNG na vstupe do LNG terminálu, ktorá by ale bola odvodená od ázijského indexu JKM tak, aby nedochádzalo k odlivu LNG do Ázie, ak by náhodou strop podliezol ázijské ceny.
Dalo by sa tiež uvažovať nad tým, že každý externý dodávateľ plynu do Európy odvedie do spoločného fondu zriadeného pre tento účel, rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou. Avšak aj v tomto prípade musí byť tento strop dynamický a hlavne vyšší, ako je cena v Ázii.
Je tiež možné zastropovať ceny plynu pre výrobu elektriny, ako to urobilo Španielsko a Portugalsko. Tu sa však očakáva kompenzácia strát.
Zníženie rizikovej prirážky
Málokto si uvedomuje, že vysoké ceny sú tu kvôli vysokému riziku, ktoré môže v budúcnosti spôsobiť dodávateľovi vysokú stratu, ak sa udeje nejaká riziková udalosť. Ide napríklad o výpadok budúcich dodávok, ktoré potom musí dodávateľ nakupovať na drahšom spote. Alebo, naopak, výpadok v koncovej odbere. Neodobranú energiu musí potom dodávateľ predávať na lacnejšom spote.
Toto riziko je možné dočasne ošetriť prostredníctvom štátnych hmotných rezerv. Štát totiž môže do zásobníka ukladať plyn určený práve na riešenie takýchto krízových situácií. Ak by dodávateľ mal prostredníctvom legislatívy toto riziko aspoň čiastočne ošetrené, klesla by zodpovedajúco aj riziková prirážka. Možno by bolo vhodné tvoriť rezervy centrálne na európskej úrovni. Tu by mal potom centrálny nákup plynu pre Európu priestor.
Ďalšie rokovania EU
11. a 12. októbra organizuje české predsedníctvo ďalšie neformálne rokovania ministrov pre energetiku a na 20. a 21. októbra je plánované rokovanie Európskej rady v Bruseli. Na tomto stretnutí by už mali byť prijaté aj konkrétne závery.
Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.