Londýn 28. septembra 2021 – Plynová kríza ukazuje, prečo musíme zastaviť démonizáciu fosílnych palív. Inžinierske výzvy spojené so sektorom obnoviteľných zdrojov energie naznačujú, že musíme byť realistickí pri očakávaní zeleného prechodu. Ten sa neuskutoční preto, lebo nové zdroje budú ľahšie prístupné, lacnejšie alebo energeticky hustejšie, ale preto, že to vyžaduje regulácia. Na webe Financial Times sa téme venovala Merryn Somerset Webbová, šéfredaktorka MoneyWeek.
Začiatkom tohto týždňa britský online supermarket Ocado oznámil svojim zákazníkom, že má „obmedzené možnosti“ dodávať im zmrzlinu z dôvodu prudkého zvýšenia ceny zemného plynu. To spôsobilo zatvorenie dvoch veľkých britských závodov na výrobu hnojív, využívajúcou amoniak vyrábaný práve zo zemného plynu. Pretože pri produkcii amoniaku sa ako vedľajší produkt zachytáva oxid uhličitý, znížili sa aj jeho dodávky, čo viedlo k obmedzeniu dodávok suchého ľadu, ktorý supermarkety používajú na chladenie potravín v dodávkach. Takže žiadna zmrzlina.
Bez zmrzliny dokážeme žiť. Ale čo ostatné dosahy? „V bitúnkoch chýba plyn potrebný na omračovanie zvierat, v nemocniciach nemusí byť k dispozícii dostatok CO2 využívaný pri menších operáciách, v jadrovej energetike chýba plynu na chladenie. Na týchto veciach skutočne záleží,“ zdôrazňuje Webbová.
Táto malá kríza bola podľa nej prinajmenšom nateraz pomerne rýchlo vyriešená: daňoví poplatníci budú počas troch týždňov subvencovať továrne na hnojivá. „To však neznamená, že by ste sa nemali obávať. Mali by ste sa. Incident slúži ako včasné pripomenutie toho, ako sme závislí na fosílnych palivách,“ píše Webbová s tým, že napriek nášmu optimistickému nadšeniu pre veternú a slnečnú energiu sa využitie ropy a zemného plynu prelína všetkými časťami nášho ekonomického a sociálneho života.
A bude to tak ešte mnoho desaťročí. Mike Berners-Lee vo svojej nedávno aktualizovanej knihe „Neexistuje žiadna planéta B“ načrtol výzvu (a možno neúmyselne aj nedostatok strednodobého riešenia). „Keď hovoríme o prechode z fosílnych palív na čistú energiu, nediskutujeme o odbere množstva energie, ktorú teraz používame, a o produkcii tohto statického množstva iným spôsobom. Naopak, náš cieľ je stále „pohyblivý“,“ konštatuje Webbová. Čím viac energie máme k dispozícii, tým viac jej použijeme – aj keď sa naše využívanie tejto energie stane efektívnejším. Spotrebúvame trikrát toľko energie ako pred 50 rokmi a pri súčasnom tempe rastu sa toto množstvo čoskoro opäť zdvojnásobí, pripomína a situáciu ilustruje na solárnych paneloch.
V súčasnosti, hovorí Berners-Lee, ak by sme dokázali prísť na to, ako zaistiť skladovanie a prenos (čo sme doteraz nedokázali), mohli by sme splniť všetky naše globálne energetické potreby pokrytím 0,1 % svetovej pevniny solárnymi panelmi. Ak by spotreba rástla tempom 2,4 % ročne (10-ročný priemer je 1,5 %, ale v roku 2018 to bolo 2,9 %) a o 300 rokov budeme potrebovať každý centimeter pevniny na celom svete.
V istom zmysle je to smiešny spôsob, ako sa na to pozerať – žijeme v úžasnej dobe inovácií a panely, ktoré dnes používame, budú za desať alebo dve desaťročia určite vyzerať zábavne archaicky. Jatky a ďalšie prevádzky môžu namiesto plynu nájsť iné riešenie. „Ale chápete podstatu. Spotreba energie bude stále rásť, na čele s Čínou, USA a Indiou, zatiaľ čo energetické prechody zvyčajne trvajú veľmi dlho a nikdy sa nekončia. Len pridávame nové zdroje ku starým,“ hovorí Webbová. Svet stále používa takmer rovnaké množstvo tradičnej biomasy (drevo atď.) ako pred 100 rokmi. Aj po mnohých rokoch úsilia tvoria uhlie, ropa a zemný plyn 80 % nášho globálneho energetického mixu, čo je v podstate rovnaký podiel ako pred desaťročím. „Bežíme na mieste. Toto sa zmení, ale nie tak rýchlo, ako by ste si mohli myslieť,“ zdôrazňuje.
Autorka pripomína, že v roku 2019 pokrývali 33 % našich nových potrieb výroby energie OZE, čo sa dá považovať za istý začiatok. Ale zemný plyn pokrýval 40 %. Naliehavosť situácie môže veci urýchliť. Ale môže nás spomaliť ešte niečo. Presun k fosílnym palivám netrval dlho – dajú sa ľahko extrahovať, relatívne ľahko sa prepravujú, sú energeticky veľmi husté a efektívne – a samozrejme lacné. Kto by mohol namietať, kým neboli pochopené ich vedľajšie efekty?
„Náš súčasný prechod je odlišný: ľudia a spoločnosti prejdú na nové zdroje nie preto, že budú ľahšie prístupné, lacnejšie alebo energeticky hustejšie, ale preto, že to vyžaduje regulácia. Tak či onak, pravdou je, že či sa nám to páči alebo nie, naša energetická transformácia zahŕňa dlhodobé spoliehanie sa na fosílne palivá,“ konštatuje Webbová.
To podľa nej znamená, že by sme ich mali prestať démonizovať – „evanjelizovaním“ o ESG, odpredajom akcií ropných spoločností a zastavením rozvoja nových projektov reguláciou, vysokými nákladmi na financovanie (mnohé banky sa sťahujú zo sektora) a podobne. „Namiesto toho by sme sa mali zamerať na to, aby ich ťažba bola čistejšia a efektívnejšia, a čakať, kým sa vyriešia technické problémy okolo budúcnosti s obnoviteľnými zdrojmi,“ navrhuje.
Ak to neurobíme – ak sa necháme oklamať myšlienkou, že slnečná energia je taká vyspelá, že na zmrzlinu už nepotrebujeme špinavé palivá, budúcnosť budeme brzdiť zbytočne drahou energiou – a takmer určite bez zmrzliny, píše autorka.
Niektorí podľa nej počítajú s tým, že svetová populácia ochotne zníži svoju spotrebu energie a zaplatí „greenium“ (green premium – zelenú prirážku) za energiu, ktorú používa. „Povedala by som, že každý, kto tomu verí, nikdy nekontaktoval zákaznícke služby v Ocade, alebo sa nespýtal niekoho v Indii, či by chcel rovnakú priemernú životnú úroveň ako priemerný Európan, alebo pre tento prípad, nedostal najnovší účet za plyn,“ uzavrela Merryn Somerset Webbová, šéfredaktorka MoneyWeek na stránke Financial Times.
Foto: esgclarity.com