Berlín 24. februára 2022 – Vznešené energetické scenáre Európskej zelenej dohody zatiaľ nepriniesli nič pre vyriešenie klimatickej krízy, ale ukázali sa ako veľmi účinné pri podpore prebiehajúcej energetickej krízy a potenciálnej recesie EÚ. Pre euractiv.com to napísal Thierry Bros odborník na energetiku a klímu, profesor na Sciences Po Paris a pravidelný prispievateľ do Natural Gas World.
Európa sa nachádza uprostred najhoršej energetickej krízy za poslednú generáciu. A po zatvorení jadrových elektrární v Nemecku a Belgicku bude táto kríza pokračovať minimálne do konca funkčného obdobia Ursuly von der Leyenovej v Európskej komisii, konštatoval Bros.
Keď sa von der Leyenová v decembri 2019 ujala postu šéfky Európskej komisie, rozhodla sa presunúť jej pozornosť z práve schválenej energetickej únie na oveľa ambicióznejšiu zelenú dohodu s plnou podporou Európskeho parlamentu a Rady. Kým však Komisia pripravovala tisíce strán legislatívy, aby túto víziu zhmotnila, napätie na energetických trhoch vzrástlo rekordne rýchlo.
Po snahe o čo najrýchlejšie vyradenie zemného plynu a prísľube neobmedzených dotácií na vodík a batérie teraz inštitúcie EÚ čelia ťažkým rozhodnutiam. Bruselský naratív naďalej predpokladá, že teoretické scenáre nám pomôžu dosiahnuť náš klimatický cieľ do roku 2050 alebo čeliť pravde: „Súčasné kroky založené na zbožnom želaní nevyriešia klimatickú krízu, ale v skutočnosti zhoršia skutočnú energetickú krízu a potenciálnu recesiu EÚ,“ zdôraznil Bros.
Rekordne vysoké ceny podľa neho ukazujú, že realita je iná ako sny, čo dokazujú aj nasledovné skutočnosti:
Na energetickom základe je plyn v Európe a Ázii dvakrát drahší ako ropa, zatiaľ čo ekonomika USA ťaží z nízkych domácich cien plynu.
Namiesto odchodu od uhlia, ktorý bol široko diskutovaný na COP26, uhlie rastie, pretože plyn je príliš drahý.
Pokiaľ ide o elektrinu, po politickom zatvorení jadrových elektrární v Belgicku, Francúzsku a Nemecku sa neúspešná európska politika znižovania dopytu teraz mení na bolestivú deštrukciu dopytu.
Trhu s uhlíkom v EÚ sa dokonca ani na rekordnej cenovej úrovni nedarí urýchliť zníženie emisií, pretože príliš veľa kvót sa stále poskytuje zadarmo. Podľa súčasného stavu vecí budú údaje o emisiách EÚ-27 za rok 2021 pravdepodobne vyššie ako v roku 2019.
Vysoké ceny energií tiež vedú k masívnemu presunu bohatstva z EÚ do zahraničných producentských štátov a v prípade ďalšieho presadzovania by mohli EÚ priviesť k recesii.
Keďže energetická kríza sa prehlbuje a teraz sa predpokladá, že bude trvať minimálne do konca roku 2022, môžeme očakávať, že vlády členských štátov odložia klimatickú krízu na druhú koľaj.
Zoči-voči týmto skutočnostiam sa podľa Brosa inštitúcie EÚ intenzívne snažia, aby sa stali ešte viac irelevantnými presadzovaním Zelenej dohody, ktorej sa už nepodarilo podporiť zelenší a spravodlivejší svet, keďže sa teraz vraciame späť k drahým, znečisťujúcim palivám.
Päť krokov
Nedávne publikovanie druhého delegovaného aktu EÚ o taxonómii je politickým uznaním toho, že plyn a jadrová energia sú potrebné na účinný energetický prechod. Bros by od Európskej komsie očakával zváženie piatich reálnych krokov:
1. Diverzifikácia ponuky: EÚ nemôže zopakovať chybu z roku 2010, keď sa podiel Gazpromu na trhu zvýšil z 25 % na 40 % a maximálny trhový podiel by sa mal posunúť na 33 % pre všetkých hráčov v súlade s duchom existujúcich ustanovení o bezpečnosti dodávok.
2. Bezpečnosť dodávok: Keďže Európa potrebuje viac plynu na boj proti energetickej a klimatickej kríze (a vzhľadom na to, že sme na 90 % závislí od dodávok zo zahraničia), musíme motivovať zvyšných troch najväčších dodávateľov (Nórsko, USA a Katar), aby masívne investovali s cieľom zvýšiť ich export. Dalo by sa to považovať za „strategické partnerstvo“ s EÚ s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a zároveň podporiť energetickú transformáciu. Dúfajme, že nedávna energetická rada EÚ – USA by mohla naštartovať toto nové partnerstvo. Po politickom schválení budú môcť banky a spoločnosti financovať a uzatvárať zmluvy, ako chcú.
3. Efektívna dekarbonizácia: Na dosiahnutie účinného zníženia emisií CO2 by EU ETS mal prestať poskytovať bezplatné kvóty (EUA) priemyselným emitentom. Keďže sa tak stalo pri výrobe energie, v roku 2013 by všetky ostatné priemyselné odvetvia zapojené do EU ETS mali platiť za znečisťovanie. Princíp „znečisťovateľ platí“ nemožno prekrútiť bezodplatnými kvótami, ktoré predstavujú 43 % všetkých kvót EUA. Aby sme znížili riziko úniku uhlíka a keďže rýchlo potrebujeme projekty zachytávania uhlíka, odporučil by som stimulovať negatívne emisie CO2 v revidovanom systéme obchodovania s emisiami (ETS), ktorý umožní inovatívnym technológiám ťažiť z rekordne vysokých cien EUA. Takto zaplatia znečisťovatelia a čistiace prostriedky do vrecka v prospech klímy a spotrebiteľov.
4. Zákaz „zázračných počtov“: Dopyt po primárnej energii doteraz v prevažnej miere pozitívne koreloval s ekonomickou aktivitou. V histórii Európy sme boli svedkami opaku len v rokoch 2006 až 2014. Preto všetky scenáre platenia daní založené na predpoklade oddelenia dopytu po energii od hospodárskeho rastu by mali poskytnúť podrobnosti. Malo by sa to uskutočniť jednoduchým spôsobom, aby všetci občania pochopili, čo sa od nich očakáva, a vyhli sa desaťročnému plánu rozvoja siete zo strany ENTSOG a ENTSO-E, ktorý je založený na „znížení individuálnej mobility“ bez toho, aby občania vyjadrili svoj súhlas. Ombudsman EÚ by mal byť tiež schopný urýchliť vyšetrovanie akéhokoľvek scenára, ktorý nie je založený na vede, napríklad vodíková stratégia EÚ, a v prípade Komisie požadovať zmenu/zrušenie dokumentov alebo preplatenie poplatkov od konzultantov.
5. Zastavenie „dotačného farmárčenia“, kde všetky spoločnosti, od najmenších po najväčšie, len lobujú v Bruseli, aby získali peniaze daňových poplatníkov na úkor budúcej generácie EÚ, ktorá bude musieť splatiť dlh. Ak Komisia naozaj verí v hospodársku súťaž na energetických trhoch, nikto by už nemal mať prospech z priamych alebo nepriamych dotácií, pretože všetky spoločnosti tvrdia, že ich príslušné technológie sú už ziskové! Poradie podľa zásluh by malo byť stanovené trhom, berúc do úvahy náklady na každú technológiu a cenu CO2. Dotácie by sa mali poskytovať len na základný a niektorý aplikovaný výskum.
„Som presvedčený, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť zmenu klímy, nie je stanoviť si ciele do roku 2050, o ktorých nikto nevie, ako ich splniť. Namiesto toho by som uložil Komisii a vláde každého členského štátu zodpovednosť za každoročné znižovanie emisií CO2. Neúspech by mal automaticky viesť k vynútenej rezignácii. Ursula von der Leyenová by na základe tohto jednoduchého predpokladu už nemala byť vo funkcii, pokiaľ sa nerozhodne rýchlo reagovať a napraviť svoje počiatočné chyby, uzavrel Bros pre euractiv.com.