História odkaliska

Odkalisko Moravany sa nachádza v k. ú. obce Moravany cca 2 km východne od obce. Bolo zriadené v rokoch 1984 – 1989 pre potreby ukladania ťažobných odpadov z vrtnej činnosti. Odkalisko bolo vytvorené vyhrnutím hrádzí na ílovom podloží. Prevádzkované bolo do roku 2006 a po ukončení jeho prevádzky, spoločnosť NAFTA a.s. (NAFTA) pristúpila k jeho uzatvoreniu (obr. 1).

Uzatváranie odkaliska

Uzatváranie sa realizovalo v dvoch etapách:
1) stabilizácia dna odkaliska,
2) uzatváranie povrchu.

Na základe prieskumu a analýz, ako aj odborných posudkov sa NAFTA rozhodla optimalizovať riešenie uzatvorenia odkaliska, a to znížením celkovej materiálovej bilancie a ekonomickej náročnosti projektu. Spoločnosť zvolila metódu in-situ.

Výhody navrhovanej stabilizácie metódou in-situ

• relatívne jednoducho aplikovateľná metóda – uložený materiál je stabilizovaný priamo na mieste. Nie je potrebné jeho odťaženie, ďalšia manipulácia a transport,
• aplikáciou použitých spojív vznikajú pevné väzby – stabilizovaný materiál sa stáva chemicky stabilnejší a eliminuje sa migrácia znečisťujúcich látok do ďalších zložiek životného prostredia,
• pri danej metóde sa používajú látky, ktoré sú ekologicky vyhovujúce, resp. niektoré z nich majú prírodný charakter,
• časovo menej náročná metóda – rýchlosť realizácie je závislá od rýchlosti priebehu fyzikálno-chemických procesov,
• relatívne nízke až minimálne požiadavky na zdroje energie (elektrická energia, voda….) a dopravu.

Stabilizácia metódou in-situ sa realizovala zariadením, ktoré je špeciálne určené a navrhnuté na stabilizáciu zemín metódou in-situ (obr. 2). Konkrétne ide o stabilizačný systém ALLU pozostávajúci zo strojného zariadenia, ktoré má na konci hydraulického ramena umiestnenú špeciálnu rotačnú frézu. Fréza zabezpečuje aplikáciu spojiva a jeho premiešanie s uloženým materiálom. Súčasťou systému sú mobilné zásobníky spojiva. Na stabilizáciu uložených materiálov bolo použité spojivo Dastit UX-SK69.

Každý deň pred začatím prác boli spolu s pracovníkmi NAFTA zmerané hĺbky kalov na daných pracovných poliach (obr. 3). Na základe týchto údajov bola vypočítaná receptúra (množstvo aplikovaného spojiva) potrebná na zastabilizovanie jednotlivých pracovných polí.

Cieľom stabilizácie (obr. 4) bolo:

• Stabilizovať celý objem kalov a zároveň zabezpečiť chemickú stabilitu uložených materiálov. Teda dosiahnuť minimálnu mobilitu zastabilizovaných látok.
• Zabezpečiť geotechnickú a mechanickú stabilitu povrchu odkaliska. Požadovaná hodnota deformačného modulu musela dosiahnuť ≥ 12 MPa vo vrchnej časti stabilizovaného odkaliska.

Na overenie požadovaných parametrov boli vykonané statické záťažové skúšky a taktiež jadrové vrty rovnomerne rozložené po ploche odkaliska.

Stabilizácia prebiehala z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok v dvoch etapách. Južná časť odkaliska bola stabilizovaná v období od júna do decembra 2017. Severná časť pokračovala od apríla do júna 2018.

Po stabilizácii boli jadrovaním odobraté vzorky stabilizátu a nezávislým akreditovaným laboratóriom vykonaná analýza vyluhovateľnosti kontaminantov. Na základe pozitívnych výsledkov rozborov pokračovala stabilizácia kalov nezmenenou receptúrou. Výsledky preukázali pri niektorých vzorkách niekoľko stonásobné zníženie miery mobility kontaminantov. Priebežná kontrola dosahovania geotechnickej a geochemickej kvality stabilizovaného materiálu taktiež potvrdila splnenie hodnoty deformačného modulu (≥ 12 MPa) vo vrchnej časti stabilizovaného materiálu v južnej i severnej časti.
Celkovo bolo zastabilizovaných 19 330 m3 kalu a použitých 4 251 ton spojiva.

Druhá etapa uzatvárania odkaliska – uzatváranie povrchu

Táto etapa bola realizovaná na základe spracovanej projektovej dokumentácie. Podľa dokumentácie bolo vytvorených niekoľko funkčne odlišných vrstiev tak, aby sa zabránilo prenikaniu povrchovej a podzemnej vody do stabilizovaného materiálu.

NAFTA prijala filozofiu využiť v čo najväčšej miere materiál, ktorý sa nachádzal priamo v areáli odkaliska, resp. v jeho bezprostrednej blízkosti s cieľom znížiť dosah na životné prostredie.

Postupne boli vytvárané vrstvy zakreslené na obr. 5 a v reále na obr. 6.

1) Vyrovnávacia vrstva – slúži na vytvorenie potrebného spádu. Použil sa materiál z mól (drtené betónové panely) a hrádzí (zemina s nedostatočným filtračným koeficientom).
2) Hydroizolačná vrstva – na zabránenie prieniku vody do stabilizátu. Použili sa ílovité zeminy z hrádzí, pretože spĺňali podmienku minimálneho filtračného koeficientu.
3) Separačná vrstva (geotextília) – potrebná na zabránenie premiešavania hydroizolačnej a drenážnej vrstvy, a teda zachovanie ich funkčnosti.
4) Drenážna vrstva – tvorená betónovým recyklátom zabezpečí odvod zrážkovej vody z povrchu odkaliska.
5) Rekultivačná vrstva (biologická) – potrebná na osev trávnatej zmesi.

Počas realizácie uzatvárania odkaliska boli vykonané miestne obhliadky, ako aj kontroly štátnymi inštitúciami, ktoré nezistili žiadne nedostatky ani porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

Spoločnosť NAFTA napriek dosiahnutým pozitívnym výsledkom, bude naďalej vykonávať monitoring lokality odkaliska.

Projekt uzatvorenia a následnej rekultivácie objektu odkaliska Moravany bol úspešne ukončený vďaka zodpovednej projektovej príprave, dôslednej každodennej kontrole a komunikácii s vykonávateľom na mieste realizácie.

Spoluautori: Ing. Juraj Kanoc, Ing. Ján Milo, Ing. Martin Kollár