Ceny zemného plynu v Európe klesli na začiatku leta na desaťročné minimá. Analýza Rystad Energy hovorí o tom, že jedným z dôvodov je mimoriadny rozmach globálneho trhu so skvapalneným plynom (LNG) za posledný rok. Aktuálne sa zemný plyn obchoduje na holandskom Title Trading Facility (TTF) za 3,2 USD za milión ton britských termických jednotiek (mnBtu), čo je pod úrovňou nákladov na prepravu plynu z USA do Európy.
LNG pomáhajú klimatické ciele
LNG profituje z rastúceho dopytu po plynu, predovšetkým v ázijských krajinách, ktoré chcú zvýšiť jeho podiel v energetickom mixe, aby dokázali plniť klimatické ciele a znižovať emisie skleníkových plynov. Zemný plyn považujú za ideálne energetické médium, ktoré by im mohlo pomôcť zlepšiť kvalitu ovzdušia a znižovať podiel uhlíka v ekonomike. Na zemný plyn vsadilo aj Nemecko, ktoré ho vníma ako doplnok k obnoviteľným zdrojom elektrickej energie po odstavení jadrových elektrární v nasledujúcej dekáde a výroby elektriny z uhlia po roku 2038. Objem prepravy LNG by mal vzrásť zo súčasných 285 miliónov ton ročne (MTPA) na 660 MTPA v roku 2050.
Najväčším odbytiskom LNG, najmä z vyššie spomínaných dôvodov, je Ázia. Podľa údajov Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) trojica krajín, Čína, Južná Kórea a Japonsko, vytvára 57% celosvetového dopytu po LNG. Pokiaľ by sa vzali do úvahy aj krajiny ako India, Bangladéš, Malajzia, Pakistan, Singapur, Tajwan a Thajsko, podiel Ázie by vzrástol až na 70%. Štatistika dokazuje, že Európa nie je nateraz špičkovým cieľovým trhom pre LNG. Ide však o rastúci, likvidný a preto aj veľmi lukratívny trh. Z hľadiska bezpečnosti dodávok je LNG zaujímavým artiklom pre Poľsko, pobaltské štáty, ale aj Bulharsko, ktoré si v tomto roku dohodlo prvé dodávky z USA.
EÚ vymenila clá na autá za LNG
Dovoz LNG z USA do EÚ prudko vzrástol za posledný rok. Spúšťačom expanzie bolo stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Claudea Junckera v júli 2018 vo Washingtone, kde si stanovili za cieľ posilniť vzájomnú strategickú spoluprácu, vrátane v oblasti energetiky. Išlo o klasický obchod, kde EK výmenou za neuvalenie ciel na dovoz automobilov do USA sa zaviazala na zvýšenie dovozu amerického LNG. Brusel slovo drží. Do konca marca tohto roku vzrástol dovoz amerického LNG do Európy o 181% na 7,9 miliardy metrov kubických (bcm).
Komisia pripomenula, že Spojené štáty sú s podielom 12,6 % dovozu LNG v roku 2019 jeho tretím najväčším dodávateľom v Európe. Pred dohodou Junckera a Trumpa bol tento podiel na úrovni 2,3 %. Najväčším dodávateľom LNG do Európy je Rusko, ktoré si chce udržať aj viac ako tretinový podiel na trhu dodávok zemného plynu pre starý kontinent. Vlani dosiahol trhový podiel Gazpromu 36,7%. LNG však nie je pre Rusko najdôležitejším distribučným kanálom, tým sú stále pozemné a podmorské plynovody. Agentúra Reuters citovala Sergeja Komleva, ktorý má v Gazprome na starosti štruktúru zmlúv, že export LNG z USA bude pre Rusko najväčšou konkurenciou v tomto roku. V minulosti Gazprom odmietal tvrdenia, že by vývoz LNG z USA do Európy mohol mať vplyv na jeho biznis.
Bitka USA a Ruska o Európu
Štatistiky Rystad Energy však dokazujú, že Rusko berie konkurenčný boj s USA o európsky trh aj na poli LNG veľmi vážne. Kým vývoz ruského plynu cez plynovody vzrástol vlani o 8%, exporty LNG z polostrova Jamal sa za rovnaké obdobie zvýšili o 380%. „Z ekonomického hľadiska majú vyššie dodávky z Ruska zmysel, pretože majú nižšie náklady. Navyše prichádzajú v čase, keď Gazprom potrebuje posilniť svoju reputáciu dôveryhodného dodávateľa na európsky trh, lebo politická situácia tlačí EÚ do čo najväčšej snahy o diverzifikáciu dodávok,“ povedal hlavný ekonóm Rystad Energy Carlos Torres-Diaz. Americké exportéri LNG sú v diametrálne odlišnej situácií. Nízka cena plynu v Európe im nehrá do karát. „Viacerí americkí exportéri dodávajú do EÚ LNG za ceny pod úrovňou svojich prevádzkových nákladov. Aj preto americký export prudko rastie. Rusko má však nad svojim rivalom jasnú geografickú výhodu. Nachádza sa bližšie a plyn dodáva plynovodmi a LNG tankermi,“ dodal Torres-Diaz.
No aj tento konkurenčný súboj má jasný
vplyv na pokles cien zemného plynu v Európe. Vo svojej výročnej správe za
rok 2018 to konštatovala Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Jej
výkonný riaditeľ Fatih Birol uviedol, že posun na svetových trhoch so zemným
plynom v dôsledku „revolúcie amerického bridlicového plynu“, rýchlej
expanzie priemyslu s LNG a liberalizácie trhov s energiou v EÚ prinútil
Rusko, aby zmenilo svoje ceny.
Tieto zmeny sa začali po tom, ako rastúca
produkcia plynu v USA prinútila Katar, najväčšieho svetového vývozcu LNG, aby
presmeroval svoje dodávky do Európy. To malo vplyv na ceny plynu na starom
kontinente. Vzhľadom na to došlo k
prerokovaniu veľkého množstva zmlúv o dodávkach plynu v Európe. IEA odhaduje,
že v roku 2018 bol export ruského plynu do Európy o 8 miliárd USD lacnejší.
Neistá Čína
IEA
vo svojej výročnej správe predpovedá, že do roku 2024 sa Čína stane najväčším nákupcom LNG a USA najväčším
vývozcom. Veľký potenciál obchodu s plynom medzi USA a Čínou hatí
v súčasnosti obchodná vojna. Od mája sa zvýšili čínske clá na LNG na 25%.
Čína by mohla do roku 2025 zvýšiť dovoz LNG
zhruba o 50 %. Všetko bude závisieť od vývoja jeho ceny. Na tohtoročnej konferencii
LNG2019 v Šanghaji to povedal predstaviteľ čínskej ropnej a plynárenskej
spoločnosti CNPC Ling Siao.
„Vyšší dopyt podporujú najmä stále prísnejšie
pravidlá v environmentálnej oblasti a urýchľujúci sa proces reštrukturalizácie
energetického mixu Číny. Cena LNG bude jedným z rozhodujúcich faktorov, čo sa
týka objemu dovozu,“ dodal Ling Siao, podľa ktorého dovozné ceny LNG v
súčasnosti nemôžu konkurovať cenám plynu prepravovaného plynovodmi, kde má
silnú pozíciu Rusko. S dodávkami zemného plynu z Ruska do Číny prostredníctvom
plynovodu Sila Sibíri sa počíta koncom decembra tohto roka. Plnú kapacitu by mal
tento projekt dosiahnuť až v roku 2025. Najväčším americkým
producentom LNG je firma Cheniere,
ktorá kontroluje dva veľké exportné terminály, v Texase a Lousiane. Čínske
firmy sa však medzi jej súčasnými zákazníkmi nenachádzajú.
„Čína patrí ku kľúčovým krajinám, čo
sa týka celosvetového dopytu, ale aj iné trhy sú dôležité,“ citovala
agentúra Reuters viceprezidenta Cheniere Energy pre stratégiu Andrewa Walkera.
Ten do budúcnosti počíta skôr s Indiou ako novým významným trhom.