Bratislava 19.februára 2021- Plynovod Nord Stream II sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostavia, hoci je pod veľkým tlakom. Niečo podobné už Nemecko s vtedajším Sovietskym zväzom zažilo v období socializmu a plynovod Sojuz sa dostaval. Otázka skôr bude, koľko zemného plynu bude prepravovať a za akých podmienok. V podcaste Otvorene o plyne to konštatoval analytik Karel Hirman. „Gazprom tento projekt pripravoval už na prelome milénia. Súviselo to s tým, že sa očakával prudký nárast dopytu po plyne v Európe a súčasne veľký nárast ťažby v Rusku spôsobený uvedením nových potenciálnych ložísk. Postupne sa menila situácia a projekt sa stále viac politizoval, na jednej strane. Na druhej strane, prognózy o prudkom zvýšení spotreby plynu a rýchlom zvýšení ruskej ťažby sa taktiež nepotvrdili. Projekt sa dostával pod politický tlak, osobitne po roku 2014 a ruskej anexii ukrajinského Krymu a obsadení východného Donbasu. Menila sa aj európska legislatíva, bol druhý a tretí energetický balíček, ktoré výrazne zasiahli do týchto projektov vrátane Nord Streamu II. Všetky tieto faktory spôsobili, že NS2 sa dostal pod obrovský tlak. V súčasnosti je teoreticky vo finálnej fáze dostavby. Keď opäť zabŕdneme do histórie, na plynovod Sojuz kedysi uvalila sankcie administratíva prezidenta Reagana a premiérky Thatcherovej. Plynovod, napriek železnej opone, bol dostavaný a sovietsky plyn začal prúdiť do Francúzska a Nemecka. Takže si myslím, že história sa bude opakovať a napriek americkým sankciám projekt bude dokončený,“ vysvetlil Hirman.
Podľa Hirmana už nie je také dôležité, či sa projekt postaví, ale za akých podmienok bude spustený a prevádzkovaný. „Podmienky jeho prevádzky, ako to vidíme už pri Nord Streame I, budú aj v dôsledku európskej legislatívy veľmi zložité. Situácia sa bude ešte ďalej vyvíjať a ovplyvňovať využitie tohto projektu a celkovú plynárenskú mapu v Európe. My nevieme povedať, akým spôsobom sa nám bude vyvíjať spotreba plynu a dopyt po ňom nie v horizonte nasledujúcich 10 -20 rokov, ale ani na nasledujúcich päť rokov si nie sme úplne istí. Pre Európu plyn je a bude dôležitý, ale súčasne by pre ňu mala byť dôležitá cena tejto suroviny, čo je tiež významný faktor, ktorý bude vplývať na spotrebu, ale aj bezpečnosť dodávok. Tu si nebudeme zastierať, že diverzifikácia dodávok surovín do Európy je veľmi dôležitou súčasťou toho, ako sa bude ďalej vyvíjať aj dopyt po plyne,“ upozornil Hirman.
Pred niekoľkými dňami vzbudila pozornosť informácia, že Rusko a Nemecko rokuje o možnosti, aby sa cez Nord Stream II prepravoval zelený vodík. Hirman má pochybnosti o reálnosti takéhoto projektu. „Nie je mi vôbec jasné, odkiaľ sa zelený vodík na území Ruska vyrobí a z čoho. Plynovod sa začína na ruskom pobreží Baltu, kde klimatické podmienky jednak nedovoľujú alebo výrazne obmedzujú využitie nejakej obnoviteľnej energeticky a následnej výroby zeleného vodíka. To je jeden faktor.
Druhý faktor je, že Rusko žiadne kapacity doteraz nemá a je otázka, ako rýchlo by ich vedelo postaviť. Príroda v danom regióne nenadelila podmienky na to, aby sa tam dalo očakávať, v dohľadnej dobe a pri súčasných technických znalostiach, nejaká masívna výroba zelenej energie a následne zeleného vodíka. Skôr to považujem za také PR alebo propagandistický ťah ako za reálne technicky možné riešenie,“ dodal Hirman.
Celý podcast s Karlom Hirmanom si môžete vypočuť na platformách:
Soundcloud:
Anchor:
Spotify:
Radio Public: