Bratislava 22.decembra 2021- Viac ako dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, že zemný plyn môže pomôcť pri plnení klimatických cieľov. Slováci za najväčšie výhody zemného plynu považujú to, že ide o ekologické palivo, pri ktorom sa tvorí menej emisií (38,5 % opýtaných) a zároveň má pri vykurovaní jednoduchú obsluhu (38,9 %). „Ľudia majú pocit, že plyn stále hrá dôležitú rolu. Nielen preto, že ho poznajú ako klasický zdroj vykurovania, ale akoby sa prierezom cez celý prieskum ukazovalo, že má pevné miesto v hlavách Slovákov,“ okomentoval riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích v podcaste Otvorene o plyne výsledky prieskumu verejnej mienky pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na vzorke 1,000 respondentov.
Súčasťou ankety boli aj otázky o tom, ktoré ekologické problémy Slovákov trápia najviac. Respondenti za najvážnejšie problémy považujú znečistenie prírody a vôd odpadmi (33,5%), úbytok lesov (23,5%), globálne otepľovanie (21,7 %) a znečistenie ovzdušia vykurovaním a dopravou (18,5 %). Výsledky prieskumu ďalej naznačili vysokú mieru dôvery verejnosti v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (vodík, biometán), ktorých podiel na energetickom mixe by mal narastať. „Každý piaty opýtaný (19,8%) si myslí, že biometán a vodík v budúcnosti môžu plne nahradiť zemný plyn. Ďalších 37% opýtaných predpokladá, že biometán a vodík budú hrať dôležitú úlohu, no nedokážu úplne nahradiť zemný plyn. Zároveň je potrebné povedať, že takmer tretina oslovených sa k téme nevedela vyjadriť. To znamená, keby sme sa na to pozreli zo širšej perspektívy, aktuálne je o tom, že biometán a vodík je nejaké dokonalé riešenie, presvedčený len každý piaty človek. Ten zvyšok im dáva nejakú úlohu popri zemnom plyne, alebo sa k tej téme nedokážu vyjadriť,“ uviedol Hřích. V prieskumu bolo aj viacero otázok týkajúcich sa vykurovania. Viac ako polovica Slovákov je ochotná platiť za energie cenu vyššiu do 10%, ak by to viedlo k zníženiu množstva vypúšťaných skleníkových plynov. Tretina ľudí by akceptovala až o štvrtinu vyššie účty za energie a teplo. Zároveň Slováci uvádzajú ako výrazne najčastejší zdroj tepla na vykurovanie kotol na zemný plyn (59,6%). Nasleduje kotol na drevo (18,4%) a krb alebo kachle (7,1%). „Naprieč skúmanými sociodemografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely v tom, že kotol na zemný plyn majú častejšie skôr starší respondenti, skôr obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny. Kotol na drevo majú naopak častejšie skôr mladší, menej vzdelaní , obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny,“ zdôraznil Hřích.
Respondenti mali určiť, čo by boli atribúty rozhodovania v prípade, ak by teraz chceli kúpiť nový zdroj tepla. Predložené im boli viaceré vlastnosti a respondenti mali na škále od 1 po 10 ohodnotiť, ako veľmi sú tieto vlastnosti pre nich dôležité. Najvyššie hodnoteným atribútom bolo „aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužnýa bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla“ (priemerne 8,79 bodu). Nasledoval výrok „radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku aby boli nízke“ (7,70 bodu). „Tí, ktorí majú teraz kotol na zemný plyn alebo elektrické vykurovanie, dávali v priemere viac bodov atribútu, aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužný a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla., nakoľko pre nich táto vlastnosť ich súčasného zdroja tepla pravdepodobne kľúčová a sú s ňou najviac spokojní. Tí, ktorí v súčasnosti vykurujú elektrinou, zase dávali viac bodov atribútu radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku, aby boli nízke, čo môže paradoxne súvisieť s istými negatívnymi následnými skúsenosťami s mesačnými nákladmi na elektrické vykurovanie, ktoré ľudia možno pri prvotnej kúpe daného zariadenia nečakali,“ konštatoval Hřích.
Respondenti odpovedali aj na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla. Viac ako tretina z nich (34,8%) uviedla solárne panely(len na prípravu teplej vody),nasledoval kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5%) a tepelné čerpadlo 17,7%).. Stále však približne pätina Slovákov by opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo. „Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil. Pri rodinných domoch je to vysoké percento a myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať- nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami,“ dodal Hřích.
Celý podcast Otvorene o plyne s V.Hříchom si môžete vypočuť na týchto platformách:
YouTube:
Soundcloud:
Spotify: