Bratislava 15. septembra 2022- Slovensko v minulosti dokázalo desaťročia ťažiť pol miliardy až miliardu metrov kubických zemného plynu ročne. To by znamenalo istotu viac ako desatiny ročnej spotreby zemného plynu bez nutnosti dovozu. Aspoň dočasne sa vieme k tejto méte vrátiť vďaka perspektívnemu ložisku pri Trnave. V podcaste Otvorene o plyne sa na tom zhodli riaditeľ divízie prieskumu ťažby spoločnosti Nafta Jozef Levoča a projektový manažér Juraj Kučera. „V optimálnom prípade, že sa nám podarí rozvinúť projekty, ktoré dnes máme na Trnavsku, vieme ťažbu zvýšiť na asi pol miliardy metrov kubických za rok, možno dva-tri roky. Následne budeme v prieskume pokračovať. Keď sa pozrieme do minulosti, tak zo 70 rokov, čo sa tu ťaží, Slovensko malo 23 rokov ťažby nad pol miliardy m3 a z toho dokonca 5 rokov viac ako 1 miliardu. Takže nie je to chiméra. Je to závislé od pokračovanie prieskumu, ale práve okolie Trnavy vyzerá geologicky veľmi zaujímavo a dáta, ktoré nám ukázala 3D seizmika, dokazujú, že ten potenciál tam máme,“ konštatoval Levoča s tým, že v súčasnosti ročne ťažíme 65 miliónov kubíkov, čo je menej ako dve percentá spotreby. Nárast na desaťnásobok môže byť zaujímavý aj z hľadiska štátu. „Myslím si, že je to veľmi zaujímavé množstvo, keď si zoberiete, že cenotvorba pre plyn je veľmi zložitá a štát vždy musí zareagovať aj na cenu pre najviac ohrozených. Či sú to domovy dôchodcov, sociálnych služieb, a tam je ochotný zaplatiť hocičo. Ak sme schopní sami si pokryť čo i len túto časť plynu, tak už nie sme takí zraniteľní,“ zdôraznil Levoča.
Ťažba zemného plynu často kritike, že je zbytočne drahá a vytvára environmentálne riziká. Kučera niečo podobné vylúčil. „Môžeme úplne jednoznačne povedať, že činnosť ťažby je absolútne zanedbateľná z pohľadu vplyvu na obyvateľstvo alebo ráz krajiny. Prieskum ako taký začína realizáciou vrtu. Ide o zabratie plochy zhruba 90×60 metrov. Keď je vrt pozitívny, že ide do ťažby, dôjde k zmenšeniu plochy zhruba na 20×30 metrov. Pri vŕtaní sa bavíme o priemere 20 cm v zemi, čo sa dá označiť za bodový zásah do zeme. Nie je to žiadna povrchová ťažba, nevznikajú povrchové lomy, ani nič podobné. V tomto prípade to nepredstavuje významné riziká pre životné prostredie,“ vysvetlil Kučera, ktorý dodal, že celý proces nestojí žiadne peniaze daňových poplatníkov. Levoča ešte doplnil, že ťažba zemného plynu môže mať aj iné pozitívne synergie pre dotknuté regióny. „To, čo máme dnes už na stole, je napríklad dohoda s obcou Malženice, že vrty, po tom, ako ich doťažíme, im konvertujeme na studne na pitnú vodu. Vieme, že v oblasti Trnavska do hĺbky 350 metrov, sa nachádza pitná voda. Vieme, že tá oblasť má problémy so suchom a vodou. Čiže toto je ďalší pohľad na to, ako sa dajú geologické dáta a už zrealizované vrty využiť. Niekoľko rokov budem ťažiť plyn a potom budem mať pre obec zdroj vody. Na východnom Slovensku máme iný projekt, využitie takýchto vyťažených vrtov ako zdroja geotermálnej energie. Spolupracujeme s teplármi v Trebišove, kde vrty, z ktorých sme sedem rokov ťažili plyn, možno ďalších 70 rokov budú dávať teplo pre využitie mesta,“ uviedol Levoča.
Celý videopodcast s J.levočom a J.Kučerom si môžete pozrieť alebo vypočuť na: