Brusel 14. októbra 2020 – Dekarbonizácia vrátane podpory zdrojov obnoviteľnej energie, energetická účinnosť, energetická bezpečnosť, vnútorný trh s energiou a tiež výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.
To je päť dimenzií energetickej únie na ktoré sa zameriava správa Európskej komisie za rok 2020. EK ju v stredu prijala spolu so sprievodnými dokumentmi zameranými na rôzne aspekty energetickej politiky EÚ. Ide o prvú správu z tejto oblasti od prijatia Európskej ekologickej dohody a zaoberá sa príspevkom energetickej únie k dlhodobým cieľom Európy v oblasti klímy.

Komisia pripomenula, že individuálne hodnotenia 27 národných energetických a klimatických plánov (NECP) analyzujú cestu a ambície každého členského štátu smerom k súčasným cieľom Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Celkové hodnotenie naznačilo, že členské štáty sú schopné tieto ciele splniť a väčšinou dosahujú dobrý pokrok.

Výkonný podpredseda EK zodpovedný za „zelenú dohodu“ Frans Timmermans, ktorý uvedenú správu predstavil spolu s eurokomisárkou pre energetiku Kadri Simsonovou, v správe pre médiá uviedol, že energetický sektor hrá kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií a dosahovaní riešení v oblasti ekológie.

„Správa o stave energetickej únie ukazuje pokrok, ktorý sme dosiahli, ako aj výzvy a príležitosti, ktoré nás ešte len čakajú. Investície a reformy, ktoré chceme uskutočniť, musia byť motorom zeleného oživenia a uviesť nás na správnu cestu, aby sme sa do roku 2050 stali klimaticky neutrálnymi,“ opísal situáciu Timmermans.

Správa EK sa zameriava na päť rôznych dimenzií energetickej únie – dekarbonizácia vrátane podpory zdrojov obnoviteľnej energie, energetická účinnosť, energetická bezpečnosť, vnútorný trh s energiou a tiež výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.

Poskytuje usmernenie k rýchlej implementácii národných energetických a klimatických plánov a k tomu, ako môžu investície a reformy spojené so sektorom energetiky podporiť oživenie hospodárstva EÚ.

Tohtoročnú správu prvýkrát sprevádza aj analýza energetických dotácií, ktorá upozornila na potrebu lepších údajov o energetických dotáciách a dôraznejšie úsilie o zníženie dotácií podporujúcich výrobu a spotrebu fosílnych palív.

Komisia predstavila aj správu o konkurencieschopnosti čistej energie. Tá naznačila, že priemysel EÚ je úspešný pri využívaní príležitostí na prechod na čistú energiu. Zdroje čistej energie prekonávajú konvenčné technológie najmä pokiaľ ide o pridanú hodnotu, produktivitu práce a rast zamestnanosti. Dokument EK sa zameriava na šesť kľúčových technológií čistej energie pre EÚ na splnenie cieľov do roku 2030 a 2050 – solárna fotovoltaika, veterné farmy na mori, energia z oceánov, obnoviteľné využívanie vodíka, batérie a inteligentné elektrické siete. Správa tiež zdôraznila, že podiel obnoviteľnej energie v energetickom mixe 27-člennej EÚ dosiahol 18,9 % a predpokladá sa, že Únia prekročí svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie stanovené do roku 2020.

V širšom balíku správ z tejto oblasti sú aj správy o pokroku na vnútornom trhu s energiou, o cenách a nákladoch na energiu, energetickej účinnosti a obnoviteľnej energii.