Kišiňov 10. januára 2025 – Moldavská prezidentka Maia Sanduová obvinila ruský Gazprom z energetickej krízy, ktorá sužuje proruskú separatistickú enklávu v Podnestersku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v Moskve uviedol, že za nedostatok tepla a elektriny sú zodpovedné Moldavsko a Ukrajina. Informovala o tom agentúra Reuters.

Sanduová, ktorá sa snaží o vstup krajiny do EÚ, navštívila Varnitu, jednu zo 14 dedín nachádzajúcich sa v oblasti kontrolovanej moldavskou vládou, ale zásobovanej zo separatistickej enklávy. „Chápeme, že títo ľudia prežívajú ťažké časy. Mali by však vedieť, že tieto problémy vytvoril Gazprom,“ povedala. „Problémom nie je Ukrajina, ktorá zastavila tranzit ruského plynu. Existuje alternatívna trasa, cez (Turecko). Gazprom sa však rozhodol, že plyn už nebude dodávať,“ dodala

Moldavsko obviňuje Moskvu zo snahy destabilizovať jeho vládu pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Podnestersko už nedostáva ruský plyn po ukrajinskom odmietnutí predĺžiť tranzitnú dohodu po Novom roku.

Peskov kritizoval „skutočnú krízu“ v regióne, ktorý je dlhodobo príjemcom dôležitého ruského plynu. „V dôsledku rozhodnutia Ukrajiny a moldavských orgánov Podnestersko už túto šancu nemá,“ povedal.

Úrady v Podnestersku uviedli, že výpadky elektriny sa od piatku znížia z ôsmich na päť hodín denne pred víkendovým ochladením, ktoré prinesie pokles teplôt pod nulu. Minister zahraničných vecí regiónu Vitalij Ignatiev pre ruskú televíziu povedal, že je potrebné nájsť riešenie „čo najrýchlejšie“, a to obnovením dodávok plynu cez Ukrajinu alebo ich presmerovaním cez plynovod Turkstream cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Gazprom uviedol, že akákoľvek dodávka plynu cez Turecko závisí od vyrovnania moldavských nedoplatkov, ktoré vyčíslil na 709 miliónov dolárov. Moldavsko uznáva len dlh vo výške 8,6 mil. USD.

Dodávky plynu by udržali v prevádzke tepelnú elektráreň, ktorá dodáva elektrinu Podnestersku aj väčšinu elektriny pre časti Moldavska kontrolované vládou.

Podnestersko sa oddelilo od Moldavska na sklonku sovietskej vlády a v roku 1992 viedlo krátku vojnu s novým nezávislým štátom. Úsilie o vyriešenie tohto sporu dosiahlo len nepatrný pokrok.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová, súčasná predsedníčka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, dlhodobo stojacej na čele diplomatických pokusov, v Kišiňove povedala, že Fínsko sa zameria na podporu dialógu medzi oboma stranami, uzavrel Reuters.